~~ Ing.Jaroslav Ďurík                               

                       

                                 Koľko vlkov je na Slovensku ?

       Stále sa musím vracať k prehláseniu istého elektrikárskeho inžiniera, ktorý po ukončení doby lovu vlka na sezónu  2010/2011 vypustil pre verejnosť a pre „všemocný“ ,ale v problematike veľkých šeliem zaručene diletantský „BRUSEL“ úplný „skvost“ v podobe tvrdenia , že odlovením 159 vlkov sme si na Slovensku vystrieľali polovicu  našej vlčej populácie  ! (Treba však priznať, že mi  svojim prehlásením - určite nechtiac- „prihral“ jeden dobrý tip pre úvod  analýzy  odhadu stavov vlka  podľa poľovníckej metodiky.)

       Ponechávam  bokom a na posúdenie verejnosti „odbornosť“ autora  tejto strašlivo vyzerajúcej správy a pokúsim  sa metódou odvodenou zo schémy poľovníckeho plánovania porovnať, nakoľko by mohlo byť toto tvrdenie blízke pravde. Ja si (na rozdiel od neho) nerobím nárok na úplnú správnosť ,napriek tomu si však myslím, že táto, všetkým ako tak vzdelaným poľovníkom (ale nielen im) zrozumiteľná metóda, musí dať výsledky ďaleko viac sa blížiace skutočnosti.

       Ako lesník , poľovník, bývalý profesionálny ochranár  a poľovný hospodár so 47 ročnou poľovníckou praxou si totiž dovolím tvrdiť, že ak by sme dokázali vystrieľať 1/2  kmeňového stavu (predpokladám, ža autor mal na mysli letný kmeňový stav, čiže stav pred dobou lovu, ďalej len LKS ) tak pre cca 55.000 slovenských poľovníkov  by nebol žiadny problém vystrieľať celú slovenskú vlčiu populáciu.  Každý praktický poľovník  však vie, že toto je holá nemožnosť. Nejeden  poľovník z revírov s výskytom vlka Vám potvrdí, že ho za dlhé roky   ani len nezahliadol , pričom pobytové známky (stopy, zavýjanie , trus, kadávery strhnutej zveri... ) potvrdzujú, že vlk je v revíri  výrazne prítomný,i keď určite nie celoročne (hlavne v revíroch pri spodnej hranici minimálnej výmery revíru v jeleních chovateľských oblastiach, čiže 2.000 ha) .      

      Môj názor overený v častých diskusiách s objektívne orientovanými kolegami - lesníkmi a poľovníkmi  je ten, že poľovníci dokážu uloviť najviac ak 1/3 LKS (čo je určite ešte stále z pohľadu ochranárov pesimistický odhad), pričom nechýbajú ani  hlasy praktických poľovníkov tvrdiace, že ešte  pravdepodobnejšie vyznieva  odhad o odlovení najviac ak 1/4  LKS vlkov . 

      Analýze problému však bolo potrebné zadať aj ďalšie  východzie podmienky  a preto som si  dovolil stanoviť nasledovné modelové predpoklady :

l. Odlovených 159 vlkov zo sezóny 2010/2011 hypoteticky považujem v jednotlivých alternatívach výpočtu  za :

a./ polovicu letného kmeňového stavu (podľa „elektrikárskej“ varianty)

b./ tretinu letného kmeňového stavu (krajné maximum podľa praktických poľovníkov)

c./ štvrtinu letného kmeňového stavu (optimálna „praktická“ varianta)

2. Pre prípad „elektrikárskej“ a./ hypotézy uvažujem so súčasne relatívne malou priemernou početnosťou svorky   5 ks (verbálne potvrdené Ing.Finďom,CSc. a to v zmysle priamej úmery,keď zrejme platí ,že málo vlkov = menšie svorky), pre  b./hypotézu  uvažujem  priemernú početnosť svorky 7 ks a pre c./ hypotézu uvažujem ,na prvý pohľad  možno dosť problematickú veľkosť svorky až 9 vlkov  (čiže ,viac vlkov = väčšie svorky).

3. Ako ročný prírastok uvažujem priemerne s max. 2 odstavenými vĺčatami na jednu alfa vlčicu (čiže svorku), čo sa zrejme nejednému poľovníkovi bude zdať málo , nejednému ochranárovi však určite veľa.

       Svoje výpočty som pri dodržaní uvedených kritérií zhmotnil do troch tabuliek .

Tabuľka č.1 modelové predpoklady : priemerná svorka 5 vlkov, v r.2010 odlovená ½ LKS, ročný prírastok 2 vĺčatá/svorka

Rok Jarný kmeňový stav = stl.9 (JKS) Počet svoriek Počet alfa vlčíc (stĺ.4=stĺ.3) Ročný prírastok  2 vĺčatá/svorka

(2 x stĺ.4) Letný kmeňový stav (LKS) stĺ.2+5 Kvóta lovu (ks) Lov + úhyn Kmeňový stav po dobe lovu stĺ.6 – stĺ. 8

    1     2     3       4         5       6    7    8       9 

2010      ?      ?       ?                       ?    159   150     159    159

2011   159              31     31        62    221   120  135          86

2012     86    17     17        34    120   130  151     - 31 ?!

2013   -31 ?!         80    27      ?

2014      ?         80    56      ?

2015      ?         90    42      ?

Ako máme možnosť  všimnúť si,  po odstrele ½ všetkých vlkov v SR zostal by jarný kmeňový  stav v r.2011 (ďalej len JKS) logicky na stave uvažovaných  159 ks  a 31 svoriek, čiže 31 alfa vlčíc.Prírastok by predstavoval 62 vĺčat (2 vĺčatá na alfa vlčicu), do LKS  by teda prešlo 221 vlkov, pri odlovení 135 vlkov v r.2011 by sa do JKS malo dostať 86 vlkov. Pri tomto JKS mala by populácia tvoriť (len!) 17 svoriek, 17 alfa vlčíc by malo vyprodukovať prírastok 34 vĺčat a pri odstrele 151 ks v r.2012 sa už dostávame do „červených“ čísel  (JKS by tvorilo mínus 31 vlkov !), popritom v r.2013 bolo odlovených ďalších 27 vlkov ,v r.2014 - 56 vlkov a v r.2015 - 42 vlkov!  Čo m.i. znamená, že naši poľovníci asi lovili a zodpovední pracovníci št.ochrany prírody kontrolovali a dokumentovali v rokoch 2013 – 2015 odlov celkom 125 vlkov, ktoré tu však už nemali byť ! Odstrel „neexistujúcich“ vlkov by sa dal s riadnym pritiahnutím za vlasy vysvetliť ich sústavnou  imigráciou z Poľska a Ukrajiny ,čo je však krajne nepravdepodobné  nakoľko v uvedených rokoch sa vlk lovil aj relatívne veľmi ďaleko od poľských a ukrajinských hraníc (stredné Slovensko). Myslím, že je po hypotéze !

Preto ďaleko najpravdepodobnejšie vyznieva hypotéza, že autor tohto tvrdenia danej problematike vôbec nerozumie !

Tabuľka č.2 ,modelové predpoklady : priemerná svorka 7 vlkov, v r.2010 odlovená 1/3 LKS, ročný prírastok 2 vĺčatá /svorka

Rok Jarný kmeňový stav = stl.9 (JKS) Počet svoriek Počet alfa vlčíc (stĺ.4=stĺ.3) Ročný prírastok  2 vĺčatá/svorka

(2 x stĺ.4) Letný kmeňový stav (LKS) stĺ.2+5 Kvóta lovu (ks) Lov + úhyn Kmeňový stav po dobe lovu stĺ.6 – stĺ. 8

    1     2     3       4         5       6    7    8       9 

2010      ?     ?       ?                      ?     477   150     159    318

2011    318   45     45        90              408      120 135    273

2012    273   39     39        78     351   130 151    200

2013    200   28     28        56     256     80     27    229

2014    229   32     32        64     293     80   56    237

2015    237   33     33        66     303     90   42    261

Hodnoty odvodené za uvedených predpokladov sa už na prvý pohľad  pohybujú  v poľovnícky realistickejšej  i keď podľa uhla ochranárskeho pohľadu zrejme v stále nepravdepodobne pesimistickej  rovine,keď počet svoriek sa počas 6 rokov pohybuje v rozpätí 28 až 45  a po zavedení tých najprísnejších kontrolných opatrení v r.2013 nárast JKS vlka z 200 v r.2013 na 237 ks a počet svoriek z 28 v r.2013 na 33 v r.2015 (po počiatočnom poklese oboch veličín od.r.2011 po r.2013).

Tabuľka č.3 modelové predpoklady : priemerná svorka 9 vlkov, v r.2010 odlovená  najviac ak 1/4 LKS, ročný prírastok 2 vĺčatá/svorka

Rok Jarný kmeňový stav = stl.9 (JKS) Počet svoriek Počet alfa vlčíc (stĺ.4=stĺ.3) Ročný prírastok  2 vĺčatá/svorka

(2 x stĺ.4) Letný kmeňový stav (LKS) stĺ.2+5 Kvóta lovu (ks) Lov + úhyn Kmeňový stav po dobe lovu stĺ.6 – stĺ. 8

    1     2     3       4         5       6    7    8       9 

2010     ?     ?       ?         ?     636   150  159    477

2011    477     53       53        106    583   120  135    448

2012    448     49       49          98    546   130  151    395

2013    395     43       43          86    481     80    27    454

2014    454     50       50         100    554     80    56    498

2015    498     55       55         110    608     90    42    566

 

 Hodnoty, ktoré obsahuje táto tabuľka môžu   vyznievať až prehnane optimistické ,  hlavne značne  vysokým počtom svoriek (43 až 55).Keď si však uvedomíme, že priemerná výmera teritória jednej svorky môže byť u nás okolo 250 km2 , tak vlk by sa mal aj pri predpokladanom maxime 55 svoriek vyskytovať na ploche cca 14.000 km2  čo nie je (pri celkovej výmere slovenských lesov 19.400 km2 a )  až také nereálne, pretože  týchto 14.000 km2  tvoria  naše   stredo -,severo- a východoslovenské  horské lesné celky približne na východ od prepojenia riek Kysuca, Váh, Turiec, Nitra , Hron a na sever od južných úpätí Slovenského rudohoria , vrátane  poľnohospodárskych enkláv vo vnútri a po obvode týchto lesných oblastí.

Záver :

Na príklade tabuľky č.1 môžeme demonštrovať bohužiaľ len jeden nespochybniteľný fakt, a to, že do problematiky našich veľkých šeliem hovoria aj síce (možno) nadšení a (možno) aj nezištní  ,ale  predovšetkým odborne totálne neschopní jednotlivci, čiže diletanti.

Čísla, ktoré reprezentujú dve zvyšné tabuľky  sú samozrejme oveľa realistickejšie i keď z (lokálneho ) pohľadu niektorých poľovníkov môže sa zdať,že  tabuľka č.2 stav vlka a jeho distribúciu do svoriek na Slovensku  dosť podceňuje.

Naproti tomu ,jediný predpoklad, ktorý do značnej miery spochybňuje čísla v  tabuľke č.3 je vlastne len naoko nepravdepodobne vysoký počet  jedincov vo svorke a počet svoriek (za 6 rokov 49 až 63 svoriek), čo však  relácia v prepočte na priemernú  výmeru teritória vlčej svorky a rozsah vlkom obsadených lesných oblastí so súvisiacimi  poľnohospodárskymi enklávami skôr potvrdzuje ako by ju vylučovala.

Záverom sa teda vo svojom odhade opatrne prikláňam k hodnotám ,ktoré tvoria rozpätie maximálnych hodnôt tabuľky č.2 (t.j. JKS vlka 318 ks v 45 svorkách ) a minimálnych hodnôt tabuľky č.3 (t.j. JKS 395 vlkov v 43 svorkách ).  Podľa tohto môjho odhadu mohlo  teda  jarné kmeňové stavy vlka v roku 2016  predstavovať približne 356 jedincov organizovaných v asi  44 svorkách, pričom priemernú svorku  mohlo tvoriť približne 8 vlkov. Minimálny prírastok v roku 2016  môže teda tvoriť cca 88 vĺčat , ktoré úspešne prežili postnatálne a juvenilné obdobie a boli teda schopné sa pred zimou začleniť  do sociálnej hierarchie svoriek . Letný kmeňový stav v r.2016 (stav pred dobou lovu) vychádzal teda okolo 444 vlkov.  

        Je   nespochybniteľné ,že v celom modelovom výpočte je najspoľahlivejšou veličinou odhad JKS na základe odrátania evidovaného lovu a úhynu z LKS, vyrátaných ako súčet JKS a predpokladaného prírastku.

       Je  samozrejme možné, že modelový predpoklad priemernej početnosti vlkov vo svorke pre b./ aj c./ hypotézu (čiže 7 a 9 členné svorky) môže byť nadhodnotený. Ak je však tento predpoklad príliš vysoký, generovalo by to logicky vyšší počet svoriek , čo by zároveň zvýšovalo aj absolútnu hodnotu počtu alfa vlčíc a teda v konečnom dôsledku aj hodnotu  ročného prírastku . A hlavne kvôli tejto skutočnosti som radšej zvolil relatívne nízky koeficient prírastku  (podľa názorov poľovníkov). 

 Upozornenie : je však samozrejmé, že všetky tieto modelované údaje predpokladajú, že do stavu vlka na Slovensku  nezasahujú výraznejšie iné rušivé faktory ako napr. patogénne nákazy epizootického charakteru ako je psinka, parvoviróza či Aujezského choroba... (čo sa však zatiaľ chvalabohu nepotvrdilo) ,alebo nelegálny lov ,o čom  som už však (bohužiaľ ) nie až taký presvedčený... 

      Naopak , som presvedčený, že ak chceme aby naša vlčia populácia prosperovala a ak chceme zároveň o nej  vedieť viac, tak musíme stanoviť podmienky jej manažmentu tak, aby to vyhovovalo (tej lepšej,ale zatiaľ asi mlčiacej ) väčšine poľovníkov. Samozrejme ,tak ako pri každom významnom druhu zveri musia zostať v platnosti  kvóty lovu a bezvýhradne súhlasím aj s  kontrolou úlovkov zo strany ŠOP .

     Tieto dve podmienky sa však javia ako  úplne zbytočné  ak sa nepredĺži doba lovu aspoň na obdobie od 1.októbra do 31.januára (čo určite zvýši ochranu vlka vo veľmi citlivom  jarnom a letnom období) a ak sa neuvoľní pre lov vlka celý jeho slovenský areál .

     O tom ako u nás „funguje“ súčasný „euro - ochranársky“ model manažmentu  vlka   totiž najlepšie svedčí jeho pretrvávajúca  takmer 200 ročná absencia v Maďarsku a ČR, už pár rokov značne prerušená migrácia do ČR a aj napriek viac ako desaťročnej bilaterálnej  totálnej ochrane v ČR a Poľsku  „vlkaprosté“ česko-poľské pohraničné horstvá (Moravsko-Sliezske Beskydy, Jeseníky, Jizerské hory...).

    

                                                                          Autor je lesník, poľovník a bývalý

                                                                    profesionálny pracovník št.ochrany prírody