No iba to, že dnes musím povedať, Škoda Nášho Národného plemena.
Kopoviary, hlavy hore. Ide o predmet vášho kynologického záujmu.
Tatranský durič bude hlavnou príčinou pošliapania šľachtitelského úspechu pri šľachtení Slovenského kopova. O par rokov, možno o 10 a možno skôr, nebude v Slovenskej kynológií odborníka, ktorý by s istotou povedal ktorý pes je Slov. Kopov a ktorý Tatranský durič, ba čo ma desí viac, videl som na duričských skúškach tatranských duričov, kde ja ako dlhoročný chovateľ farbiarov, šiel som sa spýtať vodiča psa, prečo ide z bavorským farbiarom na Skúšky Duričov? Čo ho viedlo k takémuto rozhodnutiu? Jeho odpoveď mi podlomila nohy a mňa zalial studený pot. Pán Učeň veď to je Tatranský durič, čo vyšľachtil p. Jevčák. Tak zaznela jeho odpoveď. Skrátim to, to boli skúšky pod záštitou Klubu Chovateľov Tatranských Duričov. Tam boli jedinci, ktorý boli typickými predstaviteľmi Slov. Kopova, ale tiež Jazvečíka hladkosrstého vyššieho vzrastu ako je štandard, ale aj bavorský farbiary s typickým štandardom BF. Div sa svete, to boli všetko Tatranský duriči s preukazom pôvodu.
Nemám nič proti šľachtiteľským snahám pána Jevčáka, ale prečo s takto nevidefinovateľným štandardom vyšli von? A prečo im vystavili preukazy pôvodu? Aký to má cele význam? Aký má teda mať štandard, Tatranský durič? Kopova menšieho vzrastu? Jazvečíka vyššieho vzrastu, alebo Bavorského farbiara, jelenej červene? Lebo toto všetko som na STD .
v i d e l.
Ak toto čo sa tu deje okolo Slov. Kynológie, s povolanými nepohne, zbohom Slovenská Kynológia. Asi to tak má byť, nerozumiem tomu. Niektorý tomu hovoria že to je akýsi TREND a s tým sa nedá nič robiť.
O pár rokov bude treba skladať účty za stav SK. Bude sa hodnotiť kto čo pozitívne do SK priniesol a kto sa podieľal degenerácií niektorých plemien Poľovných psov. Skutočnosti tu nejde len o Tatranského duriča, ale problém sa dotkne viacerých plemien ku ktorým sa štandard Tatranského Duriča, priblíži.
Keby som bol na mieste pána Jevčáka, tak toto by som si z hľadiska histórie SKJ, na triko nevzal.
V Lysej dňa 6.11.2016
M. Učeň
Kopov bol predovšetkým vyšľachtený na vyhľadávanie a durenie diviačej zveri. Preto je našou povinnosťou u nášho Národného plemena, prednostne ustaľovať schopnosť, teplú stopu diviačej zveri, hlasito a vytrvalo sledovať a v prípade potreby sledovanú stopu opustiť a prejsť na stopu čerstvejšiu ak takáto stopa križovala stopu, na ktorú sme psa pôvodne nasadili, alebo si ju našiel sám, čím sa nutne zvyšuje predpoklad stretu psa z hľadanými diviakmi. Takáto vlastnosť, ak ju u kopova objavíme je snom každého milovníka tohto Národného plemena.
Aby som mohol tieto vrodené vlastnosti podchytiť a ustaľovať ich, z dôvodu prenášania týchto génov na potomstvo, musíme zabudnúť na PF. Každý, kto si nadobudne šteňa kopova si musí položiť jednu veľmi dôležitú otázku a sice. Chcem v budúcnosti zo psa dobrého duriča, alebo chcem úspešne dohľadávať postrelenú raticovú zver? (myslím dohľadávky kedy kus je postrelený na niektorý beh a stopa je dlhšia ako 2000 m ) Tieto dve disciplíny sú nezlučiteľné. Nebude zo psa ani dobrý durič a ani dobrý stopár. Nato aby vám kopov vypracoval stopu postreleného diviaka do 500 m 3 hodiny starú, na to ho nemusíte 1 rok moriť a viesť ako farbiara. (Tu predpokladám, že vodič vie čo obnáša obdobie výcviku farbiara do 1- ho roku). To vám vypracuje aj bez mimoriadnej prípravy. Potom je tu ďalšia otázka. Prečo chceš viesť plemeno, ktoré bolo vyšľachtené na durenie a len na durenie, ako farbiara? Nebolo by rozumnejšie v takomto prípade nadobudnúť si radšej jedno z plemien farbiarov, špecialistou na túto prácu?
Rozumiem aj tomu, že každý by sme chceli univerzálne plemeno, ktoré bude schopné duriť, dohľadávať, brlohovať, milovať vodu, vystavovať, aportovať a ešte aj tak nebudeme spokojný, lebo nevie písať a čítať.
Na otázku, čo s kopovom skôr, či SD alebo PF, Vám takzvaný kynologickí špecialisti budú radiť , že najskôr PF a potom SD. Ospravedlňujem sa páni vodiči, toto je otázka, ktorá nemá opodstatnenie pokiaľ sa jedná o plemeno, ktorým sme sa jeho vyšľachtením snažili do naších hôr priviesť spoľahlivého duriča. 5 dobrých kopovov zo 100 jedincov, je výsledným produktom, nesprávneho vedenia psa do jedného roku, kedy jedinec na popísanú tabuľu, ktorú dostáva do života ukladá najviac údajov-reflexov, od ktorých sa po celý jeho aktívny život odvíjajú ďalšie praktické a pre poľovnícku prax duriča, neoddeliteľné reflexy. Vy radíte do jedného roku psa duriča špecializovať na dohľadávanie postrelenej raticovej zveri, kde od psíka budeme dôsledne vyžadovať, aby stopu min. 12 h starú, na ktorú sme ho nasadili vytrvalo a kľudne sledoval, a zároveň odignoroval stopu diviačej zveri 3 h starú, ktorá križovala stopu pôvodnú. Durič ma duriť, farbiar dohľadávať, brlohár brlohovať, stavač vystavovať...., len toto je cesta ktorá povedie k celkovej spokojnosti z práce kopova. Z dôvodu dlhodobého podieľania sa na devastácií vrodených vlôh u jednotlivých plemien, takýmto nezodpovedným prístupom, bude trvať veľmi dlho, kým odbúrame napáchané genetické škody na plemenách. Zvláš je týmto trendom všestrannosti postihnutý hlavne Slovenský kopov, ktorého keby sa dalo tak ho napcháme aj do líščej nory. Keď to skrátim, tak množstvo organizovaných skúšok z výkonu a získané poplatky za štartovné, SKJ povýšila nad kvality psov špecialistou. Veď sa aj hovorí, ak chceš vyhrať preteky, nechoď na dvoch kolách, sadni do sedla jedného kola a šlápni do pedálov zo všetkých sil. Iba tak môžeš stáť na bedni. U Sl. Kopova sa týmto nesprávným menežovaním, Národného plemena, vytratila prirodzená ostrosť.
Veľmi malé percento z odchovaných jedincov, dokáže zaujať svojou ochotou uprednostňovať záujem o diviačiu zver a tú aj vytrvalo, hlasito, s dostatočnou dávkou ostrosti aj duriť.
Keby kopovy vedeli hovoriť, tak za to čoho sme sa na ich plemene dopustili, by nám povedali. Ak neviete čo sa od nás očakáva, tak neberte do rúk naše vodítka.
Preto by sme so zmenami a zodpovedným prístupom k plemenám mali začať čo najskôr, aby sme o 10 rokov ešte naša generácia stihli postrehnúť zmeny k lepšiemu.
Poľovníctvu Zdar a kynológií zvlášť!
V Lysej pod Makytou 2.11.2012
M. Učeň