Som poľovník a som na to hrdý.
Neubehne týždeň kedy médiá a následne diskutujúci na rôznych fórach, vyjadrujú sa o poľovníkoch ako o vrahoch bažiacich po zabíjaní, vešaní si trofejí na stenu, fotení sa pri zabitej zveri atď. Schválne píšem zabíjaní a zabitej nakoľko roky sme takto prezentovaní médiami a rôznymi spolkami ( ochranárskymi nenapíšem, ich počínanie nemá nič s ochranárstvom).
Nepoznám poľovníkov celého Slovenska, no môžem určite písať za tých pár priateľov poľovníkov čo poznám osobne, že poľovníkom sa človek stať nemôže, musí sa ním narodiť. Je to v nás po našich dávnych predkoch. Úcta to je to
čo my dodržiavame. Úcta k prírode, k tomu čo nám príroda poskytuje a úcta k zveri. Áno, lovíme zver, je to však kolobeh života, ktorý tu vždy bol a vždy bude. Nelovíme pre radosť z brania života inému tvorovi. Zabezpečenie potravy lovom je tak staré ako ľudstvo samo. Ak nás chcete kritizovať dúfam v to, že nik z vás v živote nezjedol ani kúsok sústa živočíšneho pôvodu aby ste mali právo na kritiku. Kuracie krídelka, hovädzie burgery, nedeľné rezne a nie len mäso ale aj taka bábovka od mamy nie je zo vzduchu ale z vajec! Poľovník je človek, ktorý má radosť z pobytu v prírode, ktorý pozoruje čo sa v prírode odohráva, sleduje v tichosti a nahliada do života prírody , učí sa po celý svoj život o tom ako to v prírode chodí. Je súčasťou toho celého od počiatku až po koniec. Je nápomocný zveri ak je to nutné. Nekŕmime zver tak ako sa to robí na bitúnkoch, nezatvárame zver do budov kde slnečné lúče nepreniknú ako je rok dlhý, nechováme zver v klietkach aby sme z nich sťahovali kožu za živa. Držíme sa litery zákona, ktoré nám predali predkovia, sme hrdí na tradície ktoré vznikali roky a nikdy nezabúdame na to čo nám príroda poskytuje. My jej tým prejavujeme patričnú ochranu a úctu. Poľovník je ten čo baží po zážitkoch z prírody. Fotografie ulovenej zveri nie sú dôkazom našej nadradenosti. Sú len obrázkom, ktorý nám vráti spomienky, ktoré predchádzali tejto momentke. Pohľad na ulovenú zver v nás vzbudzuje pokoru, že nám príroda dopriala tento úlovok, zároveň je tichým ospravedlnením sa ulovenej zveri. Trofeje, ktoré sa nachádzajú v našich predsieňach či loveckých izbách, chatách nie sú dôsledkom zvrhlosti ako to o nás mnohí tvrdia. Je to obyčajná úcta k ulovenej zveri. Nie sme tí, ktorí odrežu zo živého tvora časť tela a ostatnej nevyhovujúcej sa zbavia. Pre nás je to pripomienka toho čo nám dovolila príroda zažiť. Vianoce nie sú pre nás obdobím kedy sa ľudia naháňajú za kupovaním darčekov. Sú pre nás zastavením sa zamyslením ,vzdaním úcty úlovkom. Nik z nás nechodí do prírody ako do chladničky v ktorej sú zásoby na celý rok. Nie sme tí čo za každým stromom vidia kapitálnu trofej. Sme tí čo si z tohoto života chcú odniesť zážitky, ktoré im nik nevezme. Chodíme po lesných chodníkoch či poliach preto aby sme pookriali, sme tam preto lebo sme sa narodili byť súčasťou prírody. Po boku väčšiny z nás je možné vidieť loveckého psa, ktory býva ešte silnejším spojením nás a nášho bytia v prírode. Táto nemá tvar nás učí celý život a je našim tlmočníkom ako porozumieť reči zvierat. Je to náš priateľ, parťák a pomocník. Som hrdý, že som poľovník a jediný komu sa budem zodpovedať za to aký som bol poľovník je môj starý otec, ktorý bol mojim vzorom nie len ako poľovník ale aj človek a ľudská bytosť.
Tí, ktorí nás chcete súdiť a vyjadrovať sa tak ako sa vyjadrujete, pozrite sa do zrkadla a spýtajte sa sami seba... Čo som urobil pre prírodu aby bola zachovaná pre ďalšie generácie?!
Pozdravujem všetkých mojich priateľov poľovníkov a prajem im veľa zdravia a mnoho mnoho poľovníckych zážítkov.
s pozdravom Jaro Kučík