Heming hunting
dnes je pondelok,  17. jún 2024,  meniny má Adolf,  spln: 22. jún 2024,  dnes východ slnka: 04:48,  dnes západ slnka: 20:46
poľovnícke sety poľovníctvo Terem

Láska na prvý pohľad – guľovnica CZ 557 - článok

autor: správca admin
pridané: 19.8.2013 23:02
Láska na prvý pohľad – guľovnica CZ 557

Väčšina čitateľov časopisu Myslivost má moje meno spojené so športovou loveckou streľbou, reprezentačným družstvom ČMMJ a predsedaním streleckej komisii ČMMJ.



Už od svojich osemnástich rokov sa aktívne venujem poľovníctvu. Samozrejme k výkonu práva poľovníctva patrí nerozlučne i lov. Za tých 34 rokov počet úlovkov guľovou zbraňou značne prevyšuje 500 kusov rozmanitých druhov zveri. V mojej výbave je viac ako desiatka guľovníc rôznych výrobcov a nechýba medzi nimi ZKK 600, s ktorou som začínal, a potom niekoľko CZ 550 a CZ 527 v rôznych kalibroch a vyhotoveniach. Môžem teda posúdiť a porovnávať novú guľovnicu CZ 557 ako so svojimi predchodkyňami z CZUB, tak so zbraňami zahraničnými.



Keď pri prerokovávaní koncepcie a požiadaviek na novú guľovnicu pre športovú loveckú streľbu v kalibri 222 Rem prišla reč i na moje praktické lovecké skúsenosti, bol som požiadaný i o testovanie novej guľovnice CZ 557. Hneď ako som ju vzal do ruky, bolo jasné, že sa zrodila láska na prvý pohľad.



Voľne nadviažem na článok Ing. Helebranta uverejnený v decembrovom čísle. S väčšinou jeho záverov a poznatkov mi neostáva iné, ako súhlasiť. Asi by som mnohé nedokázal ani lepšie a presnejšie formulovať. Ja sa však v tomto článku zameriam na skúsenosti s touto podarenou zbraňou pri praktickom love.



Je fakt, že som bol priamo fascinovaný tým, ako zbraň vďaka vydarenej pažbe sedí ako bez puškohľadu, tak s namontovanou optikou. Pri žiadnej zbrani, s ktorou som doposiaľ lovil, som sa s týmto nestretol. Na spoločných lovoch používam guľovnicu väčšinou so zloženou optikou, a tak to môžem posúdiť skúsenosťami z praxe.



Nová jednodielna montáž z CZ (alebo skôr inovovaná) bola síce tuhšia v rybine pri nasadzovaní, ale vďaka bočnej korekcii umožní osadiť puškohľad tak, aby bol kríž pri nastrelení čo najbližšie strednej polohe rozsahu bočnej korekcie zameriavača. Vlajková loď puškohľadov z Meopty Přerov ZD 6-24×56 guľovnici veľmi sedí a hlavne táto moja voľba eliminovala nedostatky, ktoré by mohli vzniknúť vplyvom zameriavača. V tejto kombinácii je to dokonalý nástroj poľovníka pre úspešný a bezpečný lov. Síce hmotnosť kompletu tesne pod hranicou 5 kilogramov sa môže zdať vysoká, ale vďaka kratšej hlavni a umiestnenému ťažisku je zbraň úžasne stabilná pri zamierení a vlastne každej manipulácii.



Tak ako hovorí môj kamarát a náš najlepší guľový strelec Ing. Martin Šlechta: „Do českej flinty české náboje,“ mal som k dispozícii pre nastrelenie všetky laborácie Vlašimskej Sellier a Bellot v kalibri 30-06 Sprg. Ak vynechám strelivo Math s 10,9 g HPBT strelou, ktorého rozptyl bol excelentný, tak vynikajúce a porovnateľné sústrely na 100 metrov som dosiahol s klasickým poloplášťom s 11,9 g SP strelou, ďalej poloplášťom so strižnou hranou s 9,7 g SPCE strelou, a potom s novým neoloveným strelivom Exergy s 11,7 g XRG strelou. Pre lov s optikou som zvolil na základe mnou upraveného sloganu: „Do novej českej flinty nové české strelivo,“ náboje Exergy. Pre lov na nátlačkách som si nastrelil nadhánkový puškohľad 1-4×22 strelivom SPCE 9,7 g, ktorého deštrukčný účinok poznám z minulosti, čo som si potom pri praktickom love len overil.



Štandardne dodávané pútka na remeň som ihneď vymenil za rýchloupínacie, pretože som zvyknutý na posede, a hlavne pri nočnom čakaní, remeň zložiť, aby som náhodou pri mierení o niečo nezavadil a zver si nevyplašil. Ďalšou kozmetickou úpravou bolo vymenenie oceľovej guľky páky záveru za guľku z orechového dreva, ktorá jednak krásne ladí s pažbou a tiež je príjemná v ruke pri prebíjaní.



Zbraň vo vyhotovení Lux som prevzal koncom apríla a ihneď po nastrelení ma začala táto moja nová oceľová priateľka, spoločne s tou mojou životnou, sprevádzať pri potulkách našimi honmi na Vysočine, ktorej zostávam verný od môjho „adeptovania“ až doteraz. Veď tu i skoro 20 rokov robím poľovníckeho hospodára.



Začal odlov srncov. A ja som spoločne s oboma priateľkami hľadal toho svojho. Môj úsek s miestnym názvom Čechovy skály tvorí iba les a tak je lov srnčej zveri náročnejší. Navyše najradšej sliedim. Postriežka ma príliš nebaví. Pri posliedke má predsa len zver väčšiu šancu. Večerná posliedka väčšinou končila pred zotmením v hornom rohu veľkej a členenej pastviny, kde sme v sede pri veľkom balvane počkali do zotmenia a kochali sa utíchajúcou prírodou, západom slnka a nádherným pohľadom na hrad Pernštejn. Odtiaľ sme väčšinou schádzali po lúkach alebo starou úvozovou cestou lesom. Obe trasy nás dovedú k zaparkovanému autu asi 1 km od tohto miesta. Prvého júna sme si vybrali cestu lesom. Nerád si svietim, a tak sa orientujem podľa korún a prebleskujúcich zvyškov ešte sivej oblohy. Asi v polovici cesty som naraz začul vpravo predo mnou nejaké šušťanie. Je tu predovšetkým zmiešaný les, kde sa smrek strieda s bukom. Zastavili sme sa a napadlo mi: „Prasa!“ Zdvihol som svoj pozorovací ďalekohľad, ale nič som medzi stromami nevidel. Nebolo divu, pretože odo mňa asi 20 metrov bola jedna z dvoch hlbokých roklín. A odtiaľ iste zvuk vychádzal. Opatrne som zložil guľovnicu z ramena. Stiahol som zväčšenie na minimum, čo znamená na 6× a zapol prísvit kríža, ktorý som mal stiahnutý na minimum. Skúsil som prejsť priestor pred sebou pohľadom cez puškohľad. Teraz som ocenil kvalitu optiky a jemnú žiaru tenkého zameriavacieho kríža, ktorý vôbec neoslňoval. Videl som lepšie ako lineárom 8×52. Žiadnu zver som nevidel, ale zvuk stále silnel. Zbraň som potom držal len v pravej ruke za pištoľovú rukoväť hlavňou hore a ľavou rukou som sa snažil pozorovacím ďalekohľadom nájsť zdroj šramotu. Už som počul i dych zvieraťa. Naraz som uvidel na hrane rokliny zväčšujúci sa tmavý obrys. Pohyboval sa šikmo k nám. Zdalo sa mi, že na čele je veľká svetlá škvrna. Odrazu sa mi mihlo hlavou: „Je to vôbec diviak?“ (chodila tu stará vedúca muflónica, ktorá mala na čele veľkú bielu škvrnu tak ako africký byvolec bieločelý). Stále sa približoval, asi na vzdialenosť 7 metrov, to sa začal pomaly stáčať a ja som konečne bezpečne rozoznal obrys nie príliš veľkého diviaka. Teraz som konečne ocenil prednosti novej guľovnice, ľavou rukou som opatrne odložil na svoje prsia „pozorovák“ a súčasne pravou rukou odistil bezhlučnou poistkou guľovnicu, nasledovalo rýchle, ale bezhlučné zamierenie. Lanštiak ide teraz takmer na široko, kríž ho sleduje na lopatke, ani sa nezachveje a výstrel ma takmer prekvapuje. Po krátkom tichu sa ozýva len urputné a hlasité odkazovanie. Priateľka, ktorá dosiaľ stála vedľa mňa bez pohnutia, a v ktorej by sa krvi nedorezal, začala kričať, že beží na nás. Nebežal – zhasol v ohni. Strela zasiahla diviaka na pravú lopatku a telo opustila pomerne malým výstrelovým otvorom uprostred lopatky ľavej. Všetko, čo tu popisujem, však prebehlo za niekoľko sekúnd, rýchlo, bezhlučne a vlastne automaticky. Čitateľ mi odpustí, že som sa o tomto prvom úlovku tak rozpísal, ale i pre mňa, ktorý má ulovené veľké množstvo čiernej zveri, to bol neobyčajný zážitok. Jednak lov za takej zlej viditeľnosti a na vzdialenosť iba asi 6 metrov. Jednoducho, lovecký adrenalín so všetkým čo k tomu patrí.



Z celkového počtu 12 kusov zveri ulovenej novou CZ 557, ani jeden nebol lovený na postriežke. Desať kusov na posliedke. Okrem už spomínaného lanštiaka sa mi podaril odlov štyroch srncov, štyroch líšok a jednej muflónice. Všetkých srncov som ulovil na vzdialenosti od 120 do 200 metrov, dva z nich v stoji s oporou o strom a dva v sede s oporou o streleckú palicu. Tri po zásahu komory zostali v ohni a iba jeden strieľaný asi na 200 metrov na ostro spredu odbehol asi 50 metrov do jelší, kde zhasol. Tento lov bol natočený na video ako súčasť testovania precíznosti streliva Sellier a Bellot, ktoré som vykonával touto zbraňou. Testu sa zúčastnil i Martin Šlechta s guľovnicou Sako (tomuto testovaniu sa budem venovať v niektorých ďalších vydaniach časopisu). V Martinovom hone som okrem tohto výberového dvojročného srnčeka ulovil následne v ruji i veľmi dobrého srnca na vrchole, za čo mu veľmi ďakujem. Líšky boli lovené na už spomínaných lúkach, kde moja posliedka buď začínala (ráno) alebo končila (večer) a na vzdialenosť taktiež v rozsahu 120 – 200 metrov. Dve zo stoja oporou o loveckú palicu (tak ako strieľam terč srnca) asi na 120 – 150 metrov. Ďalšie dve v sede, opäť s oporou palice vo vzdialenosti okolo 180 – 200 metrov. Muflónica je mojím posledným úlovkom pred dvoma týždňami, kde som stretol blízko „môjho“ miesta v „Skalách“ tri kusy holej muflonej zveri a asi ročná muflónica sa po odbiehaní zastavila a nebolo iného východiska než na 70 metrov výstrel zozadu na krk. Oporou mi bol buk. Ranivosťou streliva Exergy a jeho účinkami na zverinu a orgány a balistikou sa opäť budem zaoberať v samostatnom článku. Uvediem len jediné, že rozptyl na 300 metrov z tejto zbrane bol porovnateľný s odstreľovačkou CZ 750.



Tohto roku som sa zatiaľ zúčastnil iba jednej nátlačky práve v Čechových skalách a ulovil som lanštiaka, prasa a jeden buk. Strieľal som s nadhánkovou optikou a nastaveným zväčšením 1×. Stál som na svojom mieste, kde vždy po zavedení ostatných strelcov môjho krídla, zostávam ako posledný na hrebienku skál. Ak v húštinách pod nimi je čierna, tak vždy aspoň jeden diviak sa tadiaľ snaží uniknúť, ale takmer vždy márne. I tentoraz sa na mojom známom chodníku objavili dvaja diviaci. Prvý bol väčší a druhý menší. Pretože bežali tryskom, nebolo veľa času na čítane. A keďže je tam iba jedna väčšia priehlbina medzi stromami, potiahol som teda s tým menším a vystrelil. Prasa však bežalo ďalej a ja už som sa k ďalšiemu výstrelu nedostal. Krútim hlavou a odrazu tri metre pred sebou vidím na kraji prestrelený bukový malý kmeň. Bežne pri tomto strome stojím a teraz som sa postavil tri metre od neho, aby som na druhú stranu videl lepšie pod previs skál. Oba kusy zabehli do ďalšej húštiny, ale ďalšie rany nepadli. A tak bolo jasné, že tam najskôr zostali. Keď honci dohnali veľké húštiny, tak skúsili znovu prehnať tú, kam zabehli tieto dva spomínané kusy. Netrvalo dlho a ja som zo skaly videl, ako húštinou beží diviak okolo 40 – 50 kíl. Hneď ako dobiehal ku kraju húštiny a vbiehal do priestoru pod skalami, ihneď som vystrelil. Diviak urobil oblúk a zaľahol do prvého kra húštiny. V tom beží takmer rovnakým miestom prasa. Teraz sa neunáhlim, nechám ho vbehnúť do miesta pod skalami, ťahám dlho s prasaťom a asi na 60 metrov strieľam. Kotrmelec a prasa odkazuje. Ako sa priblížia honci, tak sa lanštiak zdvíha a mizne pomaly dole húštinou. Došiel krokom na rad strelcov a tam Jarda ukončil jeho život. Pretože som strieľal pod veľkým uhlom dole, mal lanštiak takmer amputovaný predný beh pri komore a strela len veľmi málo komoru otvorila. Sám som neveril, keď som sledoval dráhu od nástrelu, že s takými striekancami farby sa ešte diviak zdvihol a odišiel. Dvadsaťkilové prasa malo presnú vyššiu komoru a už spomínaná ľahká strižná hrana opäť urobila svoje a výstrel s priemerom 10 cm vyzeral hrôzostrašne. Celkovo musím povedať, že sa zbraň veľmi rýchlo nahadzuje a sadne jednoducho tam, kam má. Vďaka svojej vyváženosti drží krásne dráhu a neskáče po zveri. No a spustenie je luxusné. Tvrdím, že za pohybu nie je možné urvať ranu. Prebíjanie ide hladko, rýchlo a so stále prilícenou zbraňou. Uvítal by som menší uhol zdvihu páky záveru. Ale to by som asi chcel už príliš veľa. Aj keď je to springfield, spätný ráz je znesiteľný a nijako strelca nerozhodí.



Na záver mi neostáva iné, ako vyzdvihnúť to, čo som najviac ocenil pri love na novej guľovnici CZ 557 z produkcie Českej Zbrojovky Uherský Brod a. s. a čo sa konštruktérovi Víťovi Sedlákovi naozaj veľmi podarilo (bolo vidieť, že pozorne načúval tomu, o čom sme my poľovnícki strelci neustále diskutovali).



1)      Blesková a nádherne nastaviteľná spúšť, ktorá je úplne čitateľná a vždy spúšťa tak, ako bola nastavená. Strčí do kapsy akýkoľvek napínačik z predchádzajúcich „zbrojoviek“. Ani pri zahraničných zbraniach som sa s takou spúšťou nestretol.



2)      Úplne bezhlučná a ľahko ovládateľná poistka, ktorá umožňuje otvorenie záveru i pri zaistenej zbrani. Zvyšuje to i bezpečnosť pri nabíjaní a vybíjaní zbrane.



3)      Dokonale padnúca pažba. Tu naozaj platí pravidlo: „Hlaveň strieľa, ale pažba triafa.“ Je tu vidieť i rukopis Frantu Lenikusa, ktorý Víťovi s pažbou pomáhal.



Až pri písaní tohto článku a snahe si vybaviť podrobnosti lovu som si uvedomil, že si vôbec nepamätám nič o manipulácii so zbraňou od okamihu rozhodnutia, že danú zver sa pokúsim uloviť. Tak je všetko poruke, bezhlučné a funkčné. Navyše vďaka tej kratšej hlavni je zbraň veľmi kompaktná a rýchla, ale plynule sa s ňou manévruje.



Až ma trochu mrazí táto moja myšlienka a čitateľ mi azda odpustí toto nepoľovnícke vyjadrenie: „Je to dokonalý nástroj na zabíjanie.“



Všetkým poľovníkom a lesníkom môžem povedať len jediné, popriať mnoho úspešných lovov a zážitkov s touto vydarenou zbraňou a hovorím: „Choďte do toho! Veď za rozumný peniaz získate naozaj veľa muziky.“



                                                                                                                                             (Ing. Antonín ČECH)



Poznámka redakcie:



Autorovi sa pred odovzdaním časopisu do tlače podarilo zvýšiť počet ulovenej zveri novou CZ 557 pri hone v Agrovalde dňa 14. 12. 2013 o ďalšie štyri kusy čierne zveri. V prvej pasci tri prasatá (pozrite foto) a v druhej pridal ešte jedného lanštiaka. Hodnotil to slovami: „Jednoducho sa nedá minúť“.



zdroj článku a poverenie zverejniť ho: czub.cz


počet zobrazení: 10 474
počet hlasov: 3
 

Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?

fotografie k článku
obr. č. 1 - Láska na prvý pohľad – guľovnica CZ 557 obr. č. 2 - Láska na prvý pohľad – guľovnica CZ 557 obr. č. 3 - Láska na prvý pohľad – guľovnica CZ 557 obr. č. 4 - Láska na prvý pohľad – guľovnica CZ 557

reklama

prvá škola vábenia jeleňovZelené zápisky z poľovníckych chodníkov
Poľovníctvo TEREM