Chytanie šeliem - článok

Chytanie škodlivej zveri sa v minulosti nazývalo lapanie. Používali sa na to rôzne dômyselné zariadenia, resp. pasce, do ktorých sa chytila živá, alebo ju pasca sklapnutím usmrtila. Dnes sa smú u nás používať len pasce, do ktorých sa zver chytí živá a neporanená. Zakázané je napr. chytanie do želiez, ktorých poznáme viac druhov a veľkostí. Buď boli nášľapové, alebo na návnadu. Nášľapové železá zakázala EÚ. Malé železá chytali zver len za nohu, veľké za krk či za hruď, takže bola hneď mŕtva. Padacie pasce alebo tĺčiky fungovali tak, že zver potiahnutím návnady uvoľnila podperu a spadol na ňu ťažký kameň alebo klada, ktorá ju usmrtila. Jastrabie koše sú klietky z drôteného pletiva so živým holubom v spodnej, oddelenej časti. Keď dravec zhora zaútočil na holuba, uvoľnil spúšťací mechanizmus a strieška na pasci zaklapla, a tak dravca uväznila. V minulosti sa škodlivá zver trávila aj jedom v otrávených vajciach alebo kúskoch mäsa. Tieto spôsoby lovu zveri sú dnes už zakázané, lebo spôsobujú často veľké utrpenie a pôsobia neselektívne, čiže môžu ohroziť aj chránené živočíchy, domáce zvieratá alebo aj ľudí. V súčasnosti sa na chytanie (lapanie) šeliem smú použiť iba sklopce, často umiestnené pod zemou priamo v brlohu šelmy alebo v tzv. lapacom bunkri. Zver sa v nich chytá živá a neporanená. Takto sa chytajú napr. kuny, tchory, líšky, túlavé psy a mačky, ale aj rysy na zazverovanie v iných štátoch a na výskum. Klasický sklopec je vlastne debnička s nášľapovým zariadením, ovládajúcim padacie dvierka. Môže byť z dreva, kovu, pletiva či betónu. Dvierka môžu byť rôzneho typu a rôzny môže byť aj spúšťací mechanizmus. Povrchové a podzemné sklopce sú efektívnou metódou na reguláciu líšok a iných šeliem a na chytanie zveri na výskumné účely.