V čase obrovského rozmachu digitálnej fotografie sa veľké množstvo fotografov dostáva k špičkovej technike, ktorú sme ešte pred niekoľkými rokmi mohli obdivovať len u profesionálov. S nástupom cenovo prijateľnej a kvalitnej optiky aj v kategórii teleobjektívov sa mnohým z nás plnia sny z detstva (aspoň nám starším, ktorí sme „ovoňali" vývojku a ustaľovač). S neporovnateľne lepšou fotovýbavou sa vieme dopracovať ku kvalitnému a profesionálnemu výstupu.

Počty fotografov prírody sa už aj na Slovensku rozširujú priam geometrickým radom. Práve preto je potrebné, práve v tomto jarnom čase, zamyslieť sa nad etikou ale aj právnou stránkou fotografovania prírody.

Keď sa chcem stať úspešným fotografom prírody, v prvom rade by som si mal uvedomiť, že príroda je živý a citlivý organizmus fungujúci na základe určitých vzťahov a princípov. Ak ich nemám dostatočne preštudované, môžem ich narušiť, poškodiť, prípadne aj zničiť. Môžem spôsobiť nenapraviteľnú škodu na živých organizmoch, ktoré sú predmetom môjho fotografického záujmu.

V súčasnosti je na internete množstvo informácii o takmer všetkých druhoch živočíchov a rastlín, s ktorými sa môžeme na Slovensku stretnúť vo voľnej prírode. Kníhkupectvá ako aj knižnice ponúkajú záujemcom veľký výber prírodovednej literatúry. Skôr ako sa začiatočník vyberie do prírody s cieľom zachytiť niektoré z fantastických momentov zo života fauny ale aj flóry, odporúčam vziať do ruky aspoň niektorú z ponúkaných publikácii.

Keď už disponujem základnými informáciami o skupine živočíchov, ktorej by som sa chcel v najbližšej dobe venovať, je dobré si naštudovať niečo o technike a spôsoboch fotografovania živej prírody. Vynikajúca je knižka od Rastislava Stacha „Fotolovy". Zaujala ma tiež publikácia „Jak jsem fotografoval zvířata" od známeho propagátora prírody Vladislava T. Jirouška, dlhoročného riaditeľa ZOO v Jihlave. K dispozícii sú aj publikácie propagujúce konkrétnu skupinu živočíchov, napríklad „Dravé vtáky Slovenska vo fotografii" od Stanislava Harvančíka. Reprezentuje viac ako tridsaťročnú ornitologickú, ochranársku a fotografickú prax autora. Samozrejme, informácií je dosť a zostáva na fotografovi, po ktorých siahne.

Mnohí fotografi, ktorí sa považujú minimálne za poloprofesionálov :) zavrhujú fotografovanie v ZOO parkoch, zoologických záhradách, sokoliarskych akciách a na iných miestach, kde sa dá dostať do blízkosti rôznych živočíšnych druhov chovaných v ľudskej opatere.

Podľa môjho názoru, práve tu je, nielen pre začiatočníkov, veľký priestor naučiť sa dokonale zvládnuť techniku, vypozorovať správanie zvierat, naučiť sa pracovať so svetlom v rôznych denných hodinách, či ročných obdobiach, vybudovať si pre začiatok slušnú databázu fotografií rôznych živočíšnych druhov.  Mnohí z vás, ktorí ste to už skúšali, mi dáte určite za pravdu, že nie je jednoduché získať kvalitný záber v takýchto umelých či „poloumelých" podmienkach. Vynikajúcim miestom na takúto „výučbu" je napríklad na Ephoto známy Národný park Bavorský les. Sám som tam niekoľkokrát fotografoval. Pre jeho príjemnú atmosféru sa tam aj v budúcnosti rád vrátim.

Kto si to však predstaví tak, že za pár hodín „nacvaká" a ide domov s plnou kartou kvalitných fotiek, určite ho sklamem. Zvieratá sú tam chované vo veľkých výbehoch s napodobením ich prirodzených biotopov a niektoré druhy nemusíte počas niekoľkodňového pobytu ani zazrieť a nieto ešte nafotiť za dobrého svetla. Nezavrhujem ani fotografovanie v oborách a zverniciach. Možno v nich nasnímať množstvo výborných záberov, ktoré sa používajú napríklad v poľovníckych kalendároch.

Osobitným druhom fotografovania je fotografovanie spevavcov na kŕmidlách. Systematickým prikrmovaním v zimnom období môžete prilákať slušnú „armádu hladošov". Za pomoc sa vám odmenia pózami, ktoré by vás vo voľnej prírode stáli veľa času a námahy. V tomto prípade spojíte príjemné s užitočným a výsledkom bude spokojnosť na obidvoch stranách, pred i za objektívom. :)

Sme na fotografickom serveri kde je prioritou dobrá a kvalitná fotografia. Musí spĺňať určité estetické kritériá a podľa môjho názoru nie je dôležité „kde", ale „ako" bol objekt nášho záujmu nafotený. Určite sa nehanbím za zábery získané vyššie uvedeným spôsobom ale nesnažím sa ich prezentovať ako zábery z divočiny.

Možností ako začať a neublížiť je naozaj dostatok a ak človeka tento druh fotografie naozaj chytí, môže sa časom vypracovať na „fotolovca" divej zveri. Každopádne sa ním nestávame po víkendovom worshope, ale systematickým nadobúdaním vedomostí a skúseností o prírode a v prírode. Naozajstný milovník prírody, ktorým by podľa mňa mal byť každý fotograf divej prírody, sa snaží v prvom rade jej porozumieť, chrániť ju a pomáhať jej.

Ako som už spomínal, v „divočine" pracujeme so živým a citlivým „materiálom" a dá sa všeličo pokaziť. Napríklad narušené hniezdenie vzácneho druhu môže byť vážnym zásahom do jeho populácie v rámci Slovenska ale aj Európy. Známy je prípad z nedávnej minulosti. Samozvaný „fotograf prírody" neodborne postaveným krytom v hniezdnom období v tesnej blízkosti hniezda orliaka morského pri Dunaji, odplašil hniezdny pár a zabránil tomuto páru ohrozeného živočíšneho druhu v jeho prirodzenom rozmnožovaní. Jednoducho povedané - neodborným a necitlivým prístupom spôsobil zničenie hniezda s násadou. Známe sú prípady vykosenia rákosia či trvalých trávnych porastov z dôvodu fotografovania vtákov na hniezdach. Takýmto konaním sa zásadným spôsobom ruší nielen hniezdenie. Otvorenie priestoru v blízkosti hniezda umožní oveľa jednoduchší prístup prirodzených predátorov k mláďatám. Rovnako je neprípustné opiľovanie konárov a iné svojvoľné upravovanie okolia hniezd.

Z hľadiska fotografickej etiky by malo byť základným pravidlom - „správať sa k fotografovanému objektu (hovoríme o faune a flóre ale samozrejme platí napríklad aj pri módnej fotografii :) s rešpektom a citom a nikdy nezabudnúť na skutočnosť, že ide o živého tvora". Samozrejme aj fotografi prírody disponujú mnohými fintami a trikmi, otázka ich použitia je už na svedomí každého z nás. Sú však určité hranice, ktoré by sa nikdy prekročiť nemali a tieto definuje napríklad na Slovensku platné environmentálne právo.

Dôležitým zákonom v SR venujúcim sa tejto problematike je v súčasnosti zákon č. 545/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Jeho úplné znenie si môžete prečítať na www.zakonysr.sk. Nezanedbateľný je, podľa jeho ustanovení, možný postih formou sankcie od príslušného orgánu štátnej správy ochrany prírody (siedma časť zákona - sankcie občanom až do výšky 10 000 EUR), ale aj možnosť trestnoprávneho postihu, kde sa vážnejším porušením zákona môžete dostať až na „lavicu obžalovaných". Preto vážnym záujemcom o túto oblasť fotografovania odporúčam pozorne si prečítať nasledujúce riadky.

Pre nás fotografov je dôležitá najmä druhá hlava citovaného zákona, ktorá sa venuje druhovej ochrane. K základným poučkám fotografa divej prírody by mali patriť ustanovenia uvedené v tejto časti zákona. „Je zakázané chráneného živočícha chytať, zraňovať, alebo usmrtiť v jeho prirodzenom prostredí, rušiť v jeho prirodzenom vývine, najmä ho vyrušovať v dobe rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku, migrácie, ničiť a poškodzovať jeho biotop, najmä obydlie, hniezdo, miesto rozmnožovania, získavania potravy, odpočinku, preperovania alebo zimovania. Za chránené živočíchy sa podľa tohto zákona považujú aj všetky druhy voľne žijúcich vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov Európskeho spoločenstva."

Zoznam na Slovensku chránených druhov živočíchov a rastlín je uverejnený vo vyhláške MŽP SR č. 579/2008 Z.z. (nájdete na www.zbierka.sk).  Pri jednotlivých chránených druhoch je uvedená aj ich spoločenská hodnota (ako príklad spomeniem spoločenskú hodnotu jedného jedinca svišťa vrchovského - 3 319,39 EURO).  Už spomínaný orliak morský má podľa tejto vyhlášky spoločenskú hodnotu 4 315,20 EURO. Pri priemernej znáške 2 - 3 vajec v hniezde vyrušením hniezdenia a prípadným zachladením vajec na hniezde môže vzniknúť škoda 8 630,04 EURO až 12 945,60 EURO. V tomto prípade pri dokázaní porušenia zákona nehrozí pokutou od úradu, resp. inšpekcie životného prostredia, ale trestnoprávnym postihom v zmysle ustanovení Trestného zákona, podľa ktorého každý kto ohrozí chránený živočíšny druh sa môže v zmysle § 305 ods. 1 tohto zákona potrestať odňatím slobody až na dva roky.

Zákon však umožňuje udelenie výnimky napríklad na účely výskumu a vzdelávania. Niektorí seriózni fotografi a filmári majú takéto výnimky udelené. Preto fotografie na hniezdach, ktoré nájdete na webe či v literatúre, ako aj staršie záznamy zhotovené pred účinnosťou tohto zákona, nemusia byť vždy výsledkom protiprávneho konania. Takéto získavanie fotografického či filmového materiálu sa koná pod odborným dohľadom profesionálnych ochranárov - zoológov a ornitológov takým spôsobom, aby rušenie živočíchov, resp. možné poškodzovanie biotopu chráneného druhu bolo čo najviac minimalizované.

Samozrejme, je problém určiť konkrétnu hranicu čo je „rušenie" a čo ešte nie je, čo znamená  „poškodzovanie" biotopu a čo ním ešte nie je, ako aj hranice iných zákonných definícii, ktoré nie sú exaktne určené. V prípade pochybností rozhodne príslušný orgán, takže rozhodovanie v týchto veciach ponechávam na kompetentných úradníkov a orgány činné v trestnom konaní. Každopádne sa však prihováram za odbornosť, citlivosť a zdravý rozum.

Osobitnou kapitolou je fotografovanie v chránených územiach (prvá hlava zákona), kde upozorňujem najmä na „zákaz pohybu mimo vyznačeného turistického chodníka od tretieho stupňa ochrany (najmä národný park, chránený areál, prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia) a zákaz rušenia pokoja a ticha ako aj chytania živočíchov v piatom stupni ochrany (najmä prírodná rezervácia a národná prírodná rezervácia)".

Pre úplnosť, aspoň niekoľkými vetami, niečo o neživej prírode. Fotografovanie v sprístupnených jaskyniach je možné vždy podľa pokynov príslušného správcu jaskyne. Spravidla si o podmienkach fotografovania môžete prečítať informáciu vo vstupnej časti jaskyne, pohyb po jaskyni je upravený v návštevnom poriadku jaskyne. Do nesprístupnených jaskýň je zo zákona vstup zakázaný. Polený je len na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Existuje však aj kategória - verejnosti voľne prístupná jaskyňa. Ich zoznam si môžete vyžiadať na príslušnom krajskom úrade životného prostredia. Vo verejnosti voľne prístupnej jaskyni nepatrí fotografovanie medzi zakázané činnosti. Samozrejme fotografovanie „pod zemou" si vyžaduje dobré nasvietenie, statív, kvalitnú optiku a dobré oko fotografa.

Cieľom tohto príspevku na www.ephoto.sk nie je šíriť zbytočnú paniku. Keď ma oslovil šéfredaktor tohto môjho obľúbeného portálu s požiadavkou na napísanie príspevku, považoval som to, najmä keď sledujem rôzne debaty na fóre, za veľmi dobrú myšlienku. Verím, že upozornením na možné legislatívne riziká a apelom na požitie základných pravidiel fotografickej etiky sa mnohí z užívateľov tohto portálu vyhnú zbytočným problémom. Ak vás táto problematika zaujala, môžeme sa jej, na základe vašich podnetov, podrobnejšie venovať aj v budúcnosti.

Autor: Radimír Siklienka (sixi), celý článok i s fotografiami nájdete na www.ephoto.sk