Túžim mať Slovenského kopova. Ale v našom združení, kde sa poľuje lovíme len 15 či 20 kusov diviačej zveri. Tak to si povedalo, či povie určite veľa priaznivcov tohto nášho národného plemena.  

      Nádherný, ušľachtilý,  vytrvalý, nebojácny, s krásnym pohľadom ako stvorený práve pre mňa! Tak takéhoto psíka chcem. Slovenský kopov. Krásne živé šteniatko je doma. Po pár dňoch si na seba zvykneme. Utešene rastie, je učenlivé a za krátko sa v ňom začne prejavovať jeho ostrosť a vlastnosti. Celý sa v ňom vidím.  Nuž od začiatku spoločne chodíme na prechádzky po lese a túlame sa revírom . Po čase sa dostaneme ku čriede vysokej, muflónej, len tie diviaky sa nám akosi vyhýbajú. Letné poľovačky sa vydarili ulovili sa výradové srnce a pri každom bol môj už takmer ročný kopov. Príde jeseň. Aj tá bola na poľovačkách úspešná. Niekoľko jeleňov, slušné barany  a zas pri nich vždy môj kopov. Pekne ulovené kusy hlásil, a nebolo ho treba ani povzbudzovať.  Veď pravidelne som ho zo sebou mával.

     A konečne, v polovici novembra sa uloví lančiak. Pooňucháva diviaka, srsť sa mu pri tom ježí ako dikobrazovi. Nie je to však také, ako keď  bol pri ulovených kusoch vysokej, tam to bolo akési iné.

     No a konečne sú tu spoločné poľovačky. Je ich naplánovaných 5. Lenže na tých piatich poľovačkách sa dovedna stelia len 5 diviaci. A zrovna tých, môj kopov nenašiel a neduril na zastatých strelcov. No ale nevadí. Snáď  tá ďalšia sezóna bude na divičiky lepšia.  Počas roka však krásneho kopova pravidelne brávam do diviačích obôr a tam sa pekne ukazuje. Diviakov tam intenzívne a vytrvalo hlási. Len škoda, že u nás v revíry ich toľko neni. A keď sa po roku opäť blíži obdobie spoločných poľovačiek, neviem sa už dočkať. Lenže sklamanie na nich bolo aj tento rok. Kolegovia poľovníci mi s úškrnom hovoria, že ten môj kopov síce durí ale len jelene, muflóny či srny. Ešte s iróniou povedia že dobrý kopov by mal diviaka nájsť aj pod zemou. Lenže na to si ja v duchu pre seba poviem. Však by ich aj našiel, keby tu boli.  

      A takto neják sa ľahko môže stať to, že sa vytvorí dojem na  môjho a nielen môjho Slovenského kopova. Ale aj na kopova, či kopovy ktoré máme my ďalší priaznivci nášho národného plemena. A ostáva potom už len závidieť tým, čo ročne v poľovných revíroch ulovia desiatky čiernych rytierov. Ich Slovenské kopovy sú potom tie, tie pravé diviačiare, pozašívané od útokov kancov,  ktoré sa desaťročia šľachtili a chovali.  Preto dávam na zamyslenie to, ako by sa malo s našim Slovenským kopovom pracovať. Kde a v akých revíroch by sa mal používať, aby potom nevznikali špekulácie na pracovné kvality nášho národného plemena.

         S pozdravom Ivan Stodola, 12.01.2012 v  Pov. Bystrici                                                              

                                                                       Lesu a Lovu a hlavne kynológii Zdar !!!!!!!

Poznámka: Reagované na viaceré príspevky do mojej pošty. Nie moja skúsenosť.