Besnota je stále aktuálna,
len čiastočne zvládnutá.
Ako som diskusiu na téma "Lov, vnadenie a vábenie líšok" objavil, inak som chcel prispieť. Objavila sa tam ale dôležitá otázka. "Viete mi niekto poradiť, či na veterinárne vyšetrenie môže ísť aj odratá líška? Samozrejme celá s lebkou - len bez kože. Vďaka!"...
K dotazu začnem takto a prosím za odpustenie hriechov mladosti i toho balzamu boľavého z mojej pravice, čo ako výchovné rady niekedy rozdávam: „Stačila by aj odratá hlava“ znie moja odpoveď. V ohnisku besnoty však je treba rešpektovať nariadenie štátnej veterinárnej správy, ktorá nariadi bezpečné opatrenia k zvládnutiu nebezpečnej nákazy.
Nick vlcindol asi nevie, že v dobe veľkého výskytu besnoty v Československu sa pre boj s touto smrteľnou chorobou angažoval štát. Odkúpil líšku vcelku a každoročne boli za ulovené a odovzdané líšky vyplatené veľké sumy. Dlho sa po 100 Kčs líška odovzdávala. Ako študent som za to celý mesiac prežil (zaplatil internát i stravu a cestovné náklady). Kamaráti si túto sumu boli vyrobiť na brigáde, celodenným vykladaním vagónov alebo darovaním krvi. Dnes majú študenti iné možnosti ale lovom líšok si ani na slanú vodu nezarobia. A to ani nezdôrazňujem určitú dobu, kedy líščia kožušina bola i módou. To sme ale BB (dnes scvrknutá osamelá babička podporujúca ochranárske spolky, ako Marseillaisa ochotná vpredu kráčať, úplne holá lebo v kožušinách sa za mladosti válala) a iné krásky, ktoré sme žrali z plátna najlepších filmov. Líška sa stala i maskotom mnohých firiem, čo od ľudí dnes svojou prefíkanosťou peniaze lákajú. Líška ale za to nemôže. Je súčasťou prírody. Dôležitým regulátorom jej zdravého stavu. Ona všetko slabé a neduživé z chovov drobnej zveri odstraňuje ale väčšinou má žalúdok plný len myší. Môj trinásťročný priateľ to svojou fotografiou potvrdzuje (názov: Lov sa podaril ,autor: fito99881 ID fotky: 100195
Líška je sice dosť mazaná a nedá sa ľahko oklamať je ale pre domestikáciu nevhodná a i chovy napr. strieborných líšok ustupujú umelým materiálom a náladám šíreným napr. vivi sekciou.
Zavedením plošnej vakcinácie líšok, používaním oslabeného vírusu besnoty, aplikovaného v lojových kapsliach, leteckou technikou sa v prírode odstránil prirodzený regulátor ich stavov v strednej Európe. Ich lov je nedostatočný a stavy narástli. Besnota je ale okrem Austrálie po celom svete rozšírená a stále smrteľne ohrozuje ľudí a zvieratá. Na svete je iba jeden prípad prežitia nakazeného človeka, ktorý registruje CDC v USA , čo je koordinačné centrum boja pre besnotu. Opakované použitie tzv. terapeutického komatu, ktorý Dr. Velebný prezentoval na medicínských fórach ale u ďalších nakazených ľudí skončilo smrťou! Ak nakazený nie je zavčasu naočkovaný vakcínou, ktorá jediná zabráni vírusu napadnúť mozog, potom je už neskoro!
Pre verejnosť by malo byť samozrejmosťou vyhľadať po zranení zvieraťom lekárske vyšetrenie a oznámiť i veterinárom podozrivé zviera. Postup u mŕtvych zvierat je o to zložitejší, že nikdy nevieme, či bolo nakazené a neopatrná manipulácia s nimi je tiež hlavne u prenášačov besnoty stále aktuálna. Sám som mal, dočinenie s besnou mačkou, psom, kunou, líškou a srnou. Našťastie a s dobrou spoluprácou všetkých zainteresovaných zložiek to vždy dobre dopadlo. Nezabudnem ale i na „pozdravné telefonáty poľovníkov z nemocničných lôžok“, za nedobrovolné hospitalizácie i trápenia, ktoré si svojou hlúposťou navodili. K diagnostike besnoty je treba poslať do referenčného laboratória hlavu zvieraťa, zabalenú do nepremokavého balíku a pri poštovnej zásielke sa má k adrese "čierny kríž" namalovať.
Základnou metódou diagnostiky besnoty je nepriama imunofluorescencia, ktorá sa robí z otlačkov rezov mozgu (Amonov roh). Imunofluorescenciou sa preukazujú vírusové antigény priamo v tkanive nakazeného jedinca. Diagnostika je relatívne rýchla, presná a lacná. V minulosti sa robili tiež histologické rezy, v nakazených mozgoch sa často vyskytovali typické inklúzie nazývané Babes-Negriho telieska. Hoci sú patognomickým znakom pre besnotu, od histológie sa v diagnostike besnoty upustilo. Ich neprítomnosť totiž besnotu nevylučuje. Biologický pokus, pri ktorom sa suspenzia z vyšetrovaného tkaniva inokuluje myškám a následne sa vykonáva nepriama imunofluorescencia z ich mozgu je rozhodujúca. Vykonáva sa vždy až v prípade pohryzenia človeka besným zvieraťom. Diagnostiku však neprevádza každý veterinár ani vet. stredisko, ale sú k tomu zriadené referenčné pracoviská štátnej správy.
Človeka nakazí pohryznutím besné zviera ale stáva sa to i dotykom od slín a potriesnených vecí napr. pri sťahovaní kože. Až do zprávy o negatívnom vyšetrení zaslaného materiálu treba všetko bezpečne uložiť napr. do igelitového vreca. Aj keď je epizootická situácia v Európe momentálne priaznivá, besnota je bežná u divých a domácich zvierat v stredomorí, Afrike, Amerike a Ázii. Dnes s ňou pri silnej migrácii a nezvládnutých kontrolách treba počítať. Čert nikdy nespí a napríklad zrovna z Ázie i Afriky utekajú „turisti i čerstvo nakazení domorodci“ k nám za lepším svetom. Symptómy sa totiž môžu u človeka až po mesiacoch od nakazenia objaviť. Ohrození sú i vracajúci sa lovci. Besnota môže začínať ako bežná chrípka. No po jej objavení je už na záchranu života neskoro!
Dúfam, že som tým veľa nadšených lovcov neodradil. To by ma mrzelo! Pracujte s úlovkami v rukaviciach a venujte pozornosť hygiene a pevencii. Nielen boj z besnotou ale i osveta bola kedysi medzi poľovníkmi na lepšej úrovni.
Je treba ešte využiť posledné zimné týždne a stráviť nejakú hodinku v revíroch. Starší poľovníci, náchylnejší na syndróm studených nôh, urobili často výnimku a na svoju prechádzku k brlohom brali, miesto svojho verného psíka, domáceho zajaca - králika. Nie v batohu ale vo vreci si ho nosili. V revíre ním okolie líščich brlohov zavetrili a keď tam nešlo sadnúť, k posedu na účinný dohľad a dostrel, vhodne ho odložili. Pre niekoho bol zajac dobrý i k tomu, aby studené nohy zahrieval. Ale dnes to bude pre mnohých viac pre srandu anglických králikov, ako pre loveckú prax. Iní si to iste radi vyskúšajú.
Aj v poľovníctve platí dvojnásobne: " Znalosť a skúsenosť úspechy prináša".
Lovu zdar! STOPAR
