DOPYT na LovuZdar.sk
dnes je štvrtok,  13. august 2020,  meniny má Lubomír,  spln: 3. august 2020,  dnes východ slnka: 05:42,  dnes západ slnka: 19:59
Obora Radějov

ŽIARLIVÝ MILENEC - príbeh

autor: off Dajana
pridané: 13.7.2020 13:21
ŽIARLIVÝ MILENEC

 



         Hrejivé lúče jarného slnka už majú vrúcnu silu.



Opadali snehovobiele lupienky trniek, a prv než listnatý les vyklíči, krajina pláva v hlaholivej jarnej farbe. Kniežatá národu srnčej zveri ozdobené nádhernou korunou sa pripravujú na dôstojné privítanie leta.



Horlivo čistí, brúsi, zafarbuje svoj bezchybný paroh aj srnec od potoka, z ktorého lyko visí ešte stále vo franforcoch. Možno sú od jeho rodnej zeme i krajšie územia, jasnejšie letá, lepšie pasienky a čistejšie horské toky, ale on netúži po cudzej krajine. K dubinami utajenom zákutiu, a vôkol potôčika tiahajúcej tíšine by nikdy nebol neverný. Dlho pozerá za okoloidúcou čriedou danielíc: „Aký záletný, putujúci národ!“



Jeho domovina je tento kraj. Nebude takto vandrovať ... on je skutočný vlastenec. Patrí sem, a čoskoro prichádza radostný čas lásky. Každý deň obchádzajúc svoje územie odkazuje tadeidúcim: „Tu som pánom ja!“



Z času na čas si podmanil čoraz viac oblastí na okolí svojej rodnej zeme, a v tom roku - na poludní svojho života - vládol najväčšie teritórium v tejto končine. Princezné budú v rade stáť, keď ho zbadajú takou markantnou hodnotou na čele, uvidia jeho statnú postavu, a takmer určite nebude nútený viesť krvavé bitky so súpermi - ktorí hodlajú ukradnúť lásku - ak uvidia kto je kráľom v tejto provincii.



Pole pokrýva hustá, nebotyčná krovina, kde pripravuje svadobné hniezdo. Husté kríky sa tiahnu pozdĺž potoka až po hojné kukuričné ​​pole. Nikde na svete nie je ideálnejšie miesto. Tu môže dvoriť pokojne, a nerušene. Bezpečná, tienistá, bohatá oblasť, kde potrava a čerstvá voda je zabezpečená dosýta.



*



Dni srnčej ruje plynuli v utajení spod závojom húštiny, avšak v blahobyte, hoci jeho chuť v polovici leta ubúdala. Ale keby gusto aj mal, nestrávil by vzácny čas jedením. Popud zachovania rodu je na prvom mieste. Vyžaduje absolútnu oddanosť a on plní svoju povinnosť srdcom a dušou: pozýva svoju princeznú na zhon, vytrvalo ju naháňa, ukoná, až kým sa neoddá túžby po naplnení, aby srnčí rod sa večne udržal. 



Natoľko sa zamestnal a svoju prácu vykonával takou oddanosťou že si ani nevšimol, že neprehľadné pole prudkým ľúbostným „kolotočom“ úplne pošliapal. Doteraz husto porastené, bezpečné hniezdo sa stalo zraniteľným. Listnatý závoj ďalej už neochraňoval nekosenú lúku tak, ako ju našiel začiatkom leta. Nehanebné pohľady sa mohli ľahko vkrádať do tajomstiev lásky.



*



Pomaly sa končia srnčie vášnivé časy, a on je obzvlášť unavený, príliš slabý. Nepamätá si ohnivejšie leto ako tento rok, a nikdy predtým nemal toľko práce. Túži po oddychu.



Vezme si dlhý dúšok z vody potôčika, bolo by dobré niečo aj zahryznúť, ale teraz je nesmierne vysilený. Ani krok ďalej nevládze urobiť.



Zachytí cudzí zápach, ale je priveľmi vyčerpaný na to, aby sa s tým teraz zaoberal. Klesne do objatia tienistého kríka povedľa potoka, a vyplazeným jazykom podriemkáva. Slnko medzitým vyšplhalo vysoko na oblohu, a akoby ho usilovne zbieralo celú noc, takou silou valí svoje teplo na svet. Vzduch sa chveje po krajine, a osviežujúca rosa už vyschla úplne.



Rannú harmóniu prerušuje tichý, žalostný hlas srnčaťa ... znova, a potom znova. Čoskoro sa „rozplače“ zase. Driemkavajúci otvorí oči, trochu pozornejšie načúva, ale nemá silu vstať. Srnča však znova zapíska, a keď po prestávke opäť zaznie jeho takmer úpenlivo prosíkajúci hlas, zrazu sa v blízkosti objaví srna. Obracia hlavu, pozerá sa sem a tam, jej oči odrážajú strach: „Vari kde plače jej syn?“



Na to srnec tiež vyskočí, a do nosa hrnúci cudzí pach ho zasiahne ako studená sprcha. Pred chvíľou odkladal, alebo skôr spolihúval výstražné znamenie - pretože bol na smrť vyčerpaný - ale nepokoj ho teraz strhol o to väčšou horlivosťou, a hlasným plašením vyklusal spod kríka smerom k srne. Hneď ako vystúpi, jeho hrôza náhle vzplanie až k oblohe, pretože na poli - akoby si práve všimol jeho pustotu - sa zrazu cíti bezbranne, a čo je ešte hrozivejšie: pach „nebezpečenstva“ sa tu šíri ešte viac.



Jeho varovný inštinkt ho honí ďalej, priamo do slnečnice. Zastaví sa na okraji, lebo hlas srnčaťa -  ktoré plače čoraz hlasnejšie a vždy bolestnejšie - ho zadržal, a sleduje udalosti cez sieť hrubých stoniek a obrovských kvetinových pukov.



Srnča teraz pustí nárek bez prestávky, a srna od vzrušenia bezmocne tancuje. Vedená svojím materinským pudom sa nestará o číhajúce nebezpečenstvo, zmätene hľadá svoje dieťa v ťažkostiach.



Hlučný lomoz vzbudí zvedavosť i mladého ihličiaka, ktorý sa objaví z opačnej strany lúky. Ihneď zbadá na polianke postávajúcu príťažlivú srnu, o ktorú prejavuje odhodlaný záujem, a opatrným krokom k nej skracuje odstup. Prichádza pomaly, a očividne vníma každým krokom nebezpečenstvo, ale pokušenie je väčšie ako jeho obava.



Jeho drzý prístup však niekoho natoľko podráždi, že zabúdajúc na všetky možné nebezpečenstvá vystúpi kráľovskou eleganciou spoza závoja slnečnice. Okamžite nenapáda votrelca, chce si užiť svoju nadradenosť, predviesť svoju dôstojnosť a naučiť móresu malého zakrádajúceho sopliaka. Pochoduje pôvabne, avšak zlovestne smerom k junákovi, ako kapitán. Svoje dlhé, elegantné nohy pichá rázne do zeme, vytiahnutým krkom, na hlave vysoko zdvihnutou korunou približuje majestátne.



V tom okamihu ho s obrovským treskom niečo trafil do boku, a zhodil na zem.



Srna a mladý srnec utiekli. Aj srnča už umlčalo.



Nevie čo môže byť táto sila, ktorá ho na zemi zdržiava. Jeho nohy neposlúchajú, spomienky sa pomaly rozmazávajú, a čoraz viac zblednia. Jeho oči sa tiež zahmlievajú, ale čím viac sa šediví svetlo, tým jasnejšie sa načrtáva jeden nádherný obraz: pred jeho očami sa vyvíja dubina v oslnivých farbách.



Ale to bol veru les, akého oči smrteľníka nikdy predtým nevideli ...



Autor: Eva Tóthová Hívešová



Ilustrácia: Jozef Diheneščík


počet zobrazení: 132
počet hlasov: 2
kategória: poľovačka
 

Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?

komentáre

off Dajana , 1.8.2020 o 21:15

Ďakujem za uznanie :)

off Vacoo , 31.7.2020 o 10:49

Krásne, s veľkým citom napísaná poviedka.