Pár dní pred Vianocami držím v rukách pozvánku na spoločnú poľovačku na čiernu zver od môjho dobrého priateľa Zola. Revír, v ktorom sa spoločná poľovačka bude konať, patrí medzi najlepšie v našom okrese. Teším sa ako malý chlapec, najradšej by som vycestoval už teraz.

                                      V ten deň "D" sme začínali ráno nástupom o 7,00 hodine. Nezbytné poučenie, kontrola poľovných lístkov, zbraní a ďalšie potrebné formality zo strany pána hospodára trvali asi hodinu.

                                     Do revíru k prvému pohonu sa dostávame na traktorovej vlečke. Po rozostavení strelcov predsedom PZ, stojím pri mohutnom buku. Predo mnou z ľavej strany dosť hustá mladina zmiešaného porastu, po pravej strane redší bukovo-hrabový porast. Asi po pol hodine počuť prvý štekot duričov blížiaci sa k línii strelcov. Nevidím do vrchnej časti mladiny, iba šramot v nej naznačuje pohyb zveri. Susedný strelec z ľavej strany zopár krát nahodil pušku do pleca, ale nevystrelil. Napätie rastie, šuchot sa približuje bližšie ku mne, až nastane ticho. Nevidím vôbec nič. V mihu sekundy sa otvára mladina a z nej doslova vyletí diviak. Prvou ranou som ho predstihol, no druhá rana značí na zveri zásah. Diviak míňa horizont za mojim chrbtom. Nevedel som sa dočkať konca pohonu. Následná dohľadávka so Zolovou kopovkou Dianou je dlhá. Asi po 800 m drží Diana zvera v žrďkovine. Diviak stojí na troch nohách, spenená papuľa, krvavé sliny. Dostrelnú ranu mi však Diana znemožňuje svojim dorážaním na diviaka z boku. Trvá to celú večnosť. Keď sa konečne kopovka odhodlá pohnúť kanca zo zadu, ranou za ucho končím naše i kancovo trápenie.

                                     Ošetrenie zvera, telefonát, príchod terénneho auta, naloženie diviaka a už sa vezieme na výrad. V ten deň bolo ulovených 7 ks diviačej zveri. Môj diviak bol jediný kanec na výrade. Po výrade všetci prijímame pozvanie do miestnej krčmy na pohostenie v podobe guľáša s dobrým vínkom. Ako to býva po vydarených poľovačkách, zabávali sme sa pri zážitkoch z poľovačky a iných poľovníckych príhodách. Deň sa presunul do večerných hodín, keď do krčmy vošla Zolova sestra Bea. Prišla kúpiť otcovi cigarety. Pozval som ju k nášmu stolu na pár slov a pohárik dobrého vínka. Neodmietla. Keďže sa rada zaujíma o prírodu a poľovníctvo, rýchlo medzi nás zapadla a my sme sa bavili ďalej.

                                     Možno posmelený dnešným úspechom a možno aj dobrým vínkom, slovo dalo slovo a ja som Beu pozval k sebe na Vianoce. Odmietla. No pozvaniu k oslave Nového roka bola priaznivo naklonená. Prešli krásne tri Nové roky a my sme spolu. Spoločné vychádzky do prírody a za zverou do nášho revíru sú pre mňa tým najkrajším, čo som si v živote mohol priať. Milujem tú ženu. Je to môj " NAJ ÚLOVOK " bez zbrane.

                                    A čo Zolo ? Už nie je len mojim priateľom, ale aj skvelým švagrom !