popis: Bolo, že to radosti... Ale pekne od začiatku. Určite každý z Vás už zažil ten pocit v poľovníctve, keď Vás niečo volá... či už kvôli zážitku alebo kvôli úlovku. Bolo 1.11.2012, ráno 02:00 h. Mesiac nádherne svietil a na mies...Bolo, že to radosti... Ale pekne od začiatku. Určite každý z Vás už zažil ten pocit v poľovníctve, keď Vás niečo volá... či už kvôli zážitku alebo kvôli úlovku. Bolo 1.11.2012, ráno 02:00 h. Mesiac nádherne svietil a na miestach ešte so zbytkom snehu to bolo ako v rozprávke. Chytro som sa obliekol, vzal pušku a šiel sa zapísať do Knihy návštev poľovného revíru. Pomaly som kráčal na miesto, kde mimochodom 2.10.2012 sa mi podarilo uloviť pravidelného 10-toráka IV.VT, a čo bolo zaujímavé, nikde ani náznak po zveri. Ešte pod sedačkou som kontroloval lokalitu ďalekohľadom, ale nebolo čo pozorovať. Pomaličky som vyšiel na sedačku a naraz zboku stojí vedľa mňa krásna líška. Pozerá raz na mňa a raz na horizont. Aj som si primieril, ale povedal som si, že nebudem skoro ráno stieľať predsa na líšku a usadil som sa. Prešlo asi 15 min., keď po horizonte v diaľke sa zjavil nejaký tmavý bod a zrazu bol preč. Vzal som ďalekohľad a začal pozorovať, keď cca na 400 m vidím ako vlk s hlavou na zemi stopuje zver 20 m naľavo a 20 m napravo smerujúc do lesa po mojej ľavej ruke. V tej chvíli sa mi začali triasť kolená, ale upokojoval som sa tým, že ešte mám asi 3 min. čas na streľbu. Vzal som pušku /ČZ 537 Sport W 308, strelivo S&B 11,2 g so strižnou hranou/ a vravel si: \\\"postoj chvíľku, kamarát, dnes už len tak neodídeš, a len nie na lebku\\\". Ale on nič... Bol už pomaly v lese na vzdialenosť 130 m, aj keď nezastavil, vystrelil som a rýchlo prebil. Nakoľko šiel šikmo odo mňa, zasiahol som ho do pravej zadnej nohy. Vlk sa v tom momente otočil a zúrivo zavíjajúc pribehol pred sedačku na vzdialenosť asi 70 m, kde si sadol chrbtom ku mne a začal si lízať poranenú nohu. Nečakal som a vystrelil som druhú ranu, ale už mierenú na stred chrbtice. Tam aj dostal a výstrel vyšiel presne cez komoru. Aj napriek takému zásahu sa plazil ešte 30 m s chvostom hore. Aká to musí byť sila? Znova som prebil a vravel si: \\\"dnes nie, už nepôjdeš\\\". Tak sa aj stalo. Priatelia-poľovníci, je to môj prvý ulovený vlk. Ďakujem predovšetkým sv. Hubertovi /nášmu patrónovi/ a Diane /bohyni lovu/ za tento nádherný zážitok, ako aj mojej rodine za pochopenie a, samozrejme, aj môjmu nebohému starému otcovi, ktorý ma do tajov poľovníctva zasväcoval od raného detstva. Ale aj našim členom PZ, nášmu hospodárovi za zvoz a cenné rady a hlavne p. Majdákovi Michalovi, s ktorým sme sa dnes /18.11./ už navždy rozlúčili - česť jeho pamiatke. Lesu a Lovu ZDAR!!! zobraziť celý popis