...môj rekord vo vzdialenosti lovu prekonaný!

Včerajší krásny deň som opäť samozrejme využil na popoludňajší lov líšok. Auto som zaparkoval pri starom stohu z balov sena a neprešiel som ani 100m, keď som pred sebou v plytkej dolinke zbadal starú známu líšku s prašivinou takmer na celom chrbte. Bola tak na 70m, nuž som si trúfol z voľnej ruky a...ukážkovo ju aj nadstrelil. Zvuk sa jej však musel odraziť od protiľahlého svahu, pretože mastila šikmo ku mne. Nakoniec som bol rád, že som ju asi na 10 krokov vôbec cez podhľad trafil brokmi. Prešiel som na vysoký posed a vyhrievajúc sa na slniečku spokojne čakal na ďalšiu. Po trištvrte hodinke sa objavil krásny, červený lišiak a začal myškovať na lúke. Skúsil som vábiť, ale to bola chyba. Len sa zvrtol a poďho preč. Mal už zrejme zlé skúsenosti, preto sa pratal z bojiska. Nedalo mi však, tak som ho ťahal v kríži kým zastane. Keď postál bol už ozaj riadne ďaleko. Diaľkomer 3x ukázal 228m. Doprdele to už je pre snipera. \\\"A či som ja horší ako ostatné deti?\\\" Založil som tenkú nitku nad lišiakov chrbát a keď sa natočil pekne na blat, viac skusmo ako naozaj som po ňom búšil. Po rane zmizol. Nevidel som ho ani utekať, ani ľahnúť. Snehová pláň bola proste prázdna. Steperil som sa z posedu a šiel riešiť túto záhadu. Vyriešil som ju však k mojej absolútnej spokojnosti, pretože lišiak ležal tam, kde som si ho vymieril a našla si ho moja nezodpovedná rana. Uvedomujem si, že som to už zľahka prehnal a mohlo to dopadnúť aj inak, ale v kútiku môjho loveckého srdca ma to aj trošku teší...že som to vôbec skúsil...a úspešne :-))) P.S. Humpora je humpora:)