Poľovnícka kynológia so vztýčenou hlavou

Vážení  priatelia poľovníckej kynológie !

       Tento článok berte prosím ako reakciu na článok v 11.č. časopisu Poľovníctvo a rybárstvo od p. Ľubomíra Bednariča, konkrétne na pasáž Kynológia na lopatkách. Hneď v úvode podotknem, že ako aktívny kynológ od roku 1990 nemôžem súhlasiť s názorom p. Bednariča . Nechcem reagovať nepriateľsky, budem argumentovať a presviedčať aj nepoľovnícku verejnosť.

        Kynológia na Slovensku je na vysokej úrovni a má veľmi dobré renomé v zahraničí. Potvrdia Vám to vodiči zo zahraničia,  ktorí sa zúčastňujú našich vrcholných kynologických akcií a počúvame slová uznania čo vždy poteší. Držíme krok s vyspelou kynológiu sveta. Áno my  malý národ slovenský, ktorý sme aj v  poľovníckej kynológii nadviazali na dedičstvo našich dedov a otcov,  ktorí ju na túto úroveň dostali a našou povinnosťou je ju ďalej  rozvíjať  a nerobiť kroky vzad!

V článku je uvedených viacero celkom neobjektívnych informácií preto si ich skúsime rozložiť na drobné.

          Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti a účasť na nich. Práve poľovnícka prax ukazuje, že toto jej správny nástroj ako povedať o danom jedincovi poľovného psa, že má vrodené vlohové vlastnosti, ktoré vie využiť, podotýkam správne, v praktickom poľovníctve za pomoci svojho majiteľa- vodiča. Je veľký omyl myslieť si, že nejaká skúška z výkonu je zbytočná. Práve táto skúška odhalí vrodené vlohy a úroveň výcviku.

Pri všetkej úcte k poľovným hospodárom, ten má svojej agendy dosť, zastupuje združenie pred štátnymi orgánmi, riadi činnosť zduženia a nemusí byť ešte aj odborník v poľovníckej kynológii ani človek, ktorý sa aktívne poľovníckej kynológii venuje na rozdiel od kynologického rozhodcu na výkon, ktorý skôr ako sa stal rozhodcom, musí splniť veľmi prísne pravidlá odbornosti na výkon funkcie rozhodcu potvrdenú písomnou, praktickou a ústnou skúškou ako aj psychologickým posudkom.  Koľko profesných povolaní má takúto podmienku ? Má ňou prejsť každý poľovný hospodár?  Toto si neviem predstaviť v praxi. Poľovný hospodár bude účastný pri každej dohľadávke postrelenej zveri? Pri každej spoločnej poľovačke alebo individuálnej poľovačke kde sa pes zúčastní? Skúška poľovnej upotrebiteľnosti  je úplne prirodzeným vyvrcholením výcviku poľovného psa.

 V článku sa ďalej uvádza, že je nedostatok poľovne upotrebiteľných psov, vraj preto lebo výcvik je náročný, poplatky za skúšky drahé. Poďme postupne. Ak je teda výcvik tak náročný, prečo ho dokáže zvládnuť každý rok toľko vodičov a psíkov, z ktorých mnohí sú začiatočníci a prípadne aj nepoľovníci? Patrí im za to  úcta, rešpekt a poďakovanie za ochotu chovať kvalitného čistokrvného poľovného psa. Je poplatok okolo 30-40 EUR  za jednodňové skúšky tak náročný. Poznám OPK, ktoré preplácajú štartovné poplatky vodičom svojho okresu ako PZ, ktoré uhradia štartovné svojmu členovi.   , Nezabúdajme prosím, že či už skúšky z výkonu alebo súťaže sú aj spoločenskou  udalosťou kde sa nadväzujú spoločenské kontakty, priateľstvá, prebieha relax pracujúceho človeka. Zastanú aj osvetovo - výchovnú činnosť, nakoľko sa na nich dodržiavajú poľovnícke zvyky a tradície. Či je poľovne upotrebiteľných psov dosť. Veď túto skutočnosť máme rovnako právne ošetrenú. V danom revíri podľa jeho výmery a štruktúry je predsa určené aký má byť počet poľovne upotrebiteľných psov,aby sa predchádzalo škodám na zveri. Týchto eviduje kynologický referent a pri každej spoločnej poľovačke  musí presne vedieť akých psov na nej má, či sú vhodný na daný druh poľovačky alebo sú vo výcviku, či má ich dostatočný počet. A ak to tak náhodou nie je ide o chybu vedúceho poľovačky a  p. Bednaričom spomínaného poľovného hospodára. 

Ja som počas svojho poľovníckeho života zažil jednu spoločnú poľovačku na zajacov, to je už asi 15 rokov  kde priniesol člen  takého krížencami zo znakmi istého plemena sliediča, ktorého skrýval, ale keď začalo prvé kolo pes poľoval.  Teda majiteľ si to myslel, že pes poľuje ale po prvom kole zasiahol vedúci poľovačky a člena znej vykázal, celkom správne. Takúto situáciu som už nezažil ale na pár poľovačkách som videl aj jedincov, ktorí neboli práve poľovne upotrebiteľní a narúšali poľovačku tým, že boli agresívni na ostatných psov, napádali ich pri hľadaní alebo prinášaní zveri a pod. V podstate nemajú takýto jedinci na poľovačke čo hľadať, výnimku tvoria jedince, ktoré sú vo výcviku a získavajú skúsenosti.

SPZ ako monopol na chov. Tak tomuto som presne neporozumel. Chov si predsa riadia chovateľské kluby zastrešené pod SPZ, ktorý im robí určitý servis v plemennej knihe, ktorú kedysi zakladali naši najväčší kynológovia a snažili o čistokrvný chov poľovníckych plemien. Rovnako vydávajú preukazy pôvodu., čo je administratívny úkon, ktorý musí niekto vykonať a dostane za neho zaplatené. Aby sa predišlo anarchii a zachovalo sa jednotlivé plemeno v predpísanom štandarde je predsa nutné, aby chov plemena riadil jeden klub s jasnými kritériami a svojou členskou základňu a spoločne určil podmienky chovu po exteriérovej ale aj pracovnej stránke. Financie klubov sa predsa využívajú pre prospech členov, organizovanie klubových výstav, klubových skúšok z výkonu, nákup krmiva a pod. Nemôže byť klubová výstava každý týždeň ako sa pisateľ článku domáha. To je vylúčené a tým si myslím, že pisateľ nemá skúsenosť s organizovaním a prípravou takéhoto podujatia lebo inak nemôže toto napísať. V článku je úplne opomenutá FCI, čiže Medzinárodná kynologická federácia, ktorej sme dúfam hrdým členom ale z jej členstva nám vyplývajú výhody ale j povinnosti.

Na záver Vám chcem popísať už  pár postrehov. Mám pár priateľov, ktorí poľovali v zahraničí, podotýkam v Európe a spomínali aj také príbehy, že postrelenú zver dohľadávali len ľudia,  alebo prišiel dohľadávať  pes, ktorý o stopu záujem neprejavil a zver sa nedohľadala. Keď sa pýtali či daný pes je nejako overený  alebo má nejakú skúšku tak nemal. Toto sú práve krajiny kde sa kynológia  a legislatíva nedostala na takú úroveň ako u nás alebo vo vyspelých európskych štátoch. Úlohou každého poľovníka je zabezpečiť dohľadanie postrelenej zveri poľovným psíkom. Či je na toto psík vhodný vieme overiť skúškou poľovnej upotrebiteľsti spojenú s predchádzajúcim výcvikom. Nie každý jedinec je na 100%. To ani nejde. Nevracajme sa späť a držme sa práce, múdrosti a odkazov našich predkov, ktorí budovali poľovnícku kynológiu vyšše 100rokov. Buďme hrdí na naše národné plemená Slovenského kopova a Slovenského hrubosrstého stavača.

Prajem Vám všetkým dobré zdravie!

                                                                                              Mgr. Andrej Siget