IBO poľovník
www.huntingland.sk
dnes je sobota,  23. jún 2018,  meniny má Sidónia,  spln: 28. jún 2018,  dnes východ slnka: 03:50,  dnes západ slnka: 19:47
Kúpou trička s logom LovuZdar.sk podporíte chod portálu LovuZdar.sk                Využite bezplatne sekciu DOPYT na nájdenie najlepšej ceny.                Kúpou produktu z eshopu LovuZdar.sk podporíte chod portálu LovuZdar.sk
ferovia
MAD SR, s.r.o.

Hlucháň a OP - článok

autor: off Lysec
pridané: 31.5.2018 11:36

Ctrl/Cmd+V

 

 

   Ing.Jaroslav Ďurík                 

 

 

 

 

                                           Zachránime hlucháňa ?

 

 

 

 

     Dňa 23.5.2018 zúčastnil som sa na požiadanie Unie neštátnych vlastníkov lesov semináru  s názvom „Zachráňme hlucháňa hôrneho“,ktorý sa konal na UMB v Banskej Bystrici.

 

 

 

 

      Seminár potvrdil nezvratne len jednu vec : naši ochranári  stále javia tendenciu  správať sa  podľa vzoru „Veľkého februára 1948“ , čiže súkromné vlastníctvo  je pre nich sväté, ak tak ,len na papieri a bezzásahovosť je alfou a omegou ich silne obmedzeného, v lepšom prípade zdeformovaného  myslenia i konania.

 

 

 

 

      Popravde povedané neočakával som  od tejto akcie nič prevratné . Podľa zborníka referátov som však (a nielen ja ) čakal aspoň akú takú ochranársku sebareflexiu v otázke nimi vehementne podporovanej podkôrnikovej kalamity a riešenia predačného tlaku na naše tetraonidy ,minimálne v otázke krkavca. Ovšem zbytočne. A tak zrejme aj nadalej budeme chrániť lykožrúta ,tetraonidy a predátory – a to až do totálneho zničenia našich smrečín a vymretia hlucháňa, hoľniaka i jariabka.

 

 

 

 

     Navyše som sa prevedčil, že sekciu ochrany prírody na ministerstve životného prostredia (MZP) vedú odborne nekompetentní, evidentne politicky nominovaní,( ale určite vynikajúco honorovaní) ľudia.A o kvalite nášho ekologického  zastúpenia v „slávnej“ Europskej komisii sa tiež nedá povedať nič  lichotivého .(Pani generálna riaditeľka sekcie ochrany prírody  MZP mi nevedela povedať ani len približný podiel plochy štátnych pozemkov v našich tzv. národných parkoch a to ani na druhýkrát po dalšej hodine ušlého času.A zrejme bez hanby ...).A nevedeli to zrejme ani jej prítomní „nohsledovia“ .Toto číslo totiž naše MZP starostlivo utajuje .Nenájdete ho nikde ! Ani na Googli,ani vo wikipédii! Ešte sa ho pokúsim získať z ich informačného centra – ak mi však bude stáť za to podstúpiť celú ich byrokratickú (ergo odrádzaciu!) procedúru.A prečo by to mali tak utajovať ? Zrejme by bolo dosť zložité  vysvetľovať skutočnosť, že naša OP sa v tzv. národných parkoch rozťahuje  na značnej výmere súkromných pozemkov - a to bez súhlasu ich vlastníkov a bez finančného odškodnenia , čo by v prípade iných členských štátov  EÚ bola do neba volajúca nespravodlivosť !

 

 

 

 

     A náš ekologický reprezentant  z Europskej komisie (EK) – docent ekologie - si dokonca dovolil položiť kvalitatívne rovnítko medzi našimi tzv.národnými parkami (NP) a skutočnými severoamerickými NP ( naše minimálne 3.000 rokov človekom využívané a teda silne zmenené územie  je podľa neho zrejme kvalitatívne porovnateľné s americkými národnými parkami  ,ktoré ešte pred púhymi 200 -300 rokmi obývali  len Indiáni  s kultúrou  mierne nad úrovňou doby kamennej !!!).(A o „veľkosti“ tých našich „frckov“ s názvom „národný park“ radšej pomlčal.)

 

 

 

 

    Ďalší (smutnosmiešne známy a najmä samozvaný ochranársky „ekoklaun“ z Liptova ) sa zase blysol porovnaním znášky hluchánice (vraj 8 vajec) so znáškou orla skalného  (1-2 vajcia), s tým, že hlucháň a orol sú už týmto vlastne prírodou naprogramovaní na vzťah predátor vs.korisť. Cím chcel zrejme naznačiť, že väčšia znáška hluchánice je dostatočnou ochranou pred orlom. Len vo svojej „ekonadutosti“ evidentne  zabudol na ostatné predátory ! A nie je ich málo – krkavec,jastrab,jež,kuna,líška,psík medviedikovitý,diviak ,medved ... Napriek tomu sa s  ním dá súhlasiť. Jeho predstava má racionálne jadro  - ale len v pôvodných,čiže nie súčasných  rozvrátených ekosystémoch ! Dodatočne mi došlo ,že možno chcel byť vtipný ,avšak viacerí sme jeho pointu zrejme nepochopili. Čo by teda povedal na takéto –tiež „vtipné“ - „prirovnanie“ : predseda JRD (max.2 vajcia, z ktorých sa žiadne orlíča či jastrabíča nevyliahne) a jarabica (bežná znáška  15-22 vajec) - a aj tak je jej to málo ,pretože tá chudera je v našich medzihorských kotlinách tými dvojvaječnými  arogantnými ignorantami bez pazúrov a krivého zobáka už prakticky zlikvidovaná !A další  arogantní ignoranti (ochranári)  jej smutnému osudu len pasívne prihliadajú !

 

 

 

 

     Je v tom však jeden ,zrejme signifikantný rozdiel : na jarabici sa nedá „nabaliť“, lebo nikto na jej záchranu ešte nevypísal žiadny grant ani výzvu !!!

 

 

 

 

     Ale vráťme sa k predátorom. Ich možný a ochranármi demagogicky popieraný negatívny vplyv na ohrozené tetraonidy sa pokúsim prezentovať na praktických  skúsenostiach niektorých mojich priateľov a známych.Takže :

 

 

 

 

Krkavec čierny -  priateľ Tibor Gešvantner ,lesník a poľovník z Hornej Oravy praktizoval v 90-tych rokoch m.s. pokus so založením niekoľkých desiatok umelých hniezd ,do ktorých aplikoval simulované znášky hlucháňa (slepačie vajcia). Zistenie – viac ako 80 % simulovaných hniezd vyplienili krkavce ! Krkavec však evidentne dokáže uloviť aj ešte nelietajúce ,alebo aj už poletujúce subadultné kurčatá (a to nielen jariabka,ale aj hlucháňa a hoľniaka).

 

 

 

 

    Priateľ Ferko Kurek ml.z Turč.Štiavničky choval doma krkavca ,ktorý dokázal  zabiť jedným úderom zobáka divú kačicu – a to v letku ! (ked to zistil, prestal ho púšťať na prelety ,lebo vždy po vypustení letel k nedalekému rybníku ,kde sa kačice zdržiavali).     

 

 

 

 

    O loveckom sebavedomí a trúfalosti krkavca svedčí aj prípad napadnutia kamzíčaťa, ktorý opísal nebohý M.Blahout , kamzičiar z Výskumnej stanice  TANAP-u vo svojej publikácii „Kamzičia zver“.

 

 

 

 

    Viacerí si myslíme, že krkavec dokonca vytlačil zo svojho areálu aj vrany,a to je už čo povedať...

 

 

 

 

Jastrab veľký -  na Slovensku hniezdi asi 2.000 párov . O jednoznačnej špecializácii jeho lokálnych populácií na tetraonidy  svedčí príklad z Hornej Oravy, kde za cca  mesiac v skorom predjarí chytili na jednom hlucháňom zimovisku do jastrabieho koša až deväť jastrabov ! (Bagatelizoval som v rozhovore tento fakt tým, že určite opakovane chytili niektoré predtým chytené a podľa zákona zase vypustené jastraby , toto mi však rázne vyvrátili – na podrobnosti som sa radšej nepýtal) . O loveckých schopnostiach jastraba dostatočne svedčí fakt, že je to najviac používaný sokoliarsky dravec a evidentne je to hlavne on, ktorý  finalizuje „prácu“ našich poľno“hospodárov“  na vyhladení jarabice poľnej. A že na hlucháňom  či hoľniačom stanovišti je možné vidieť pravidelne patrolujúce jastraby vie každý ,čo i len trochu všímavý človek.

 

 

 

 

Orol skalný – na Slovensku hniezdi údajne 200 párov (i ked mne samotnému toto číslo nesedí,myslím si, že bližšie k pravde môže by skôr polovica ,čiže 100 párov). Dôležitý je tu však fakt, že tam kde sa vyskytujú tetraonidy , vyskytuje sa aj orol skalný.

 

 

 

 

    Ing.Ján Obuch ,osteolog z prír.fakulty UK , detašované pracovisko Turč.Blatnica ,skúmajúci už desaťročia  kostrové nálezy na hniezdiskách dravcov a sov ,mi pred cca 20 rokmi vytkol, že v prípade tetraonidov obviňujeme krkavca nespravodlivo. Približná citácia jeho vyjadrenia : „ Ja neviem, čo máte  proti krkavcovi ?  Robil som  veľa hniezd krkavcov, ale po tetraonidoch som tam takmer nič nenašiel .Ale na niektorých hniezdiskách orla skalného kosti hlucháňa a hoľniaka tvorili až 40 %- ný podiel nálezov !“ Navyše som sa od neho dozvedel,že podľa jeho výskumov do 60-tych rokov m.st. bol hlavným potravným článkom orla zajac poľný. Po poľnohospodárskej  genocíde zajaca sú to hlavne túlavé mačky a malé psy ,popričom tetraonidy (40 %!)určite predstavujú vítané spestrenie tohto – hlavne pre mladé neskúsené orly – aj dosť nebezpečného menu.

 

 

 

 

     Orol je  vynikajúci lovec schopný uloviť napr.hoľniaka aj v letku ako mal možnosť vo východných úbočiach veľkofatranskej Ploskej zistiť kolega lesník a poľovník Mirko Hejnyš z Lipt.Revúcej ( pozoroval  tam pár orlov,z ktorých jeden nízko kopírujúci terén  plašil, a ten druhý ,plachtiaci vo väčšej výške  bol „lovec“,ktorý  vyplašeného a po vrstevnici  rýchlo plachtiaceho hoľniaka celkom hravo v letku chytil .Ako mi priateľ povedal „...zostal som z toho úplne šokovaný – veď predsa jediný druh orla ,ktorý loví aj lietajúcu korisť je podľa literatúry orol jastrabí - Hieräetus fasciatus).

 

 

 

 

     Počas mojich početných pochôdzok hrebeňovou časťou  Veľkej Fatry som si všimol, že po pozornejšom „prehmataní“ horizontu  ďalekohľadom v krátkej dobe (obvykle do ½ hodiny)  vždy objavím nejakého vytrvalo krúžiaceho orla skalného,niekedy aj viacerých.(Raz počas jelenej ruje som v skalách blízko Ostredku videl až troch pohromadevšetko mladé vtáky!)  Čo asi na tých holiach orol hľadá ? Ano, sú tam aj zajace (asi tak jeden na 500 ha) ,ovšem hole sú veľmi dôležitým miestom kde hlucháň a hoľniak prakticky často „pasú“ -  hlavne na kvetenstve, hmyze, púčikoch mäkkých listnáčov a rôznych  bobuliach .

 

 

 

 

     A o tom  ako sa „kamarátia“ alpskí poľovníci (napr.naši juhozápadní susedia )s dravcami a orlom špeciálne, vieme tiež svoje. Strieľajú ich a chytajú do želiez všade kde môžu ,v pevnej viere,že inak by nemohli ešte stále loviť niekoľko stoviek hlucháňov a hoľniakov ročne.

 

 

 

 

     Za predvojnovej CSR býval na križovatke Vrátnej a Stefanovej v Krivánskej  Malej Fatre „feršter“ (polesný,pôvodom asi Tirolák alebo Bavor) grofskej rodiny Majláthovcov z Gbelian.A kedže, hlavne p.grófka rada poľovala na hlucháne i hoľniaky ,povinnosťou „ferštra“ bolo starať sa aj o to ,aby bolo týchto vtákov v cca 2.000 ha veľkom grofskom revíri dostatok.A on sa aj staral : za svojej kariery tam do želiez chytil niekoľko desiatok orlov skalných (pamätám si,  že to bolo číslo okolo 50 ks! )! Tento zvyk si zrejme priniesol zo svojej alpskej domoviny...Ale „veľkých“ i „malých“ kohútov tam bol skutočne v tej dobe dostatok.

 

 

 

 

      Už spomínaný p.Gešvantner bol pred pár rokmi ako farbiarsky funcionár a rozhodca na medzinárodnej súťaži vo Švajčiarsku.Počas práce v teréne pozoroval triédrom plachtiaceho orla skalného.Domáci sa ho pýtal aký je to orol. Po identifiácii orla ako mladého jedinca ,domáci poľovník s uspokojením prehlásil ,že tam môže byť ozaj len mladý orol, lebo dospelý by tam nelietal - asi vedel prečo ... A ktovie či ten mladý – už zrejme vopred na smrť odsúdený orlík nebol od nás ?! Veď  Alpy plné svišťov, belokurov,hlucháňov a hoľniakov  musia mladé orly z východnej Europy priam nasávať ... Istý rakúsky poľovnícky hosť (veľmi inteligentný človek , právnik, 7 rokov huslista  Viedenského symfonického orchestra) mi spomínal, že počas hosťovskej poľovačky na kamzíky niekde v Tirolsku mu sprievodca núkal nezákonný odstrel orla, ktorý k nim náhle zosadol na solídny guľový dostrel.Ked  to s odvolaním sa na zákonnú ochranu orla odmietol , strelil ho sprievodca.Na vysvetlenie mu uviedol, že keby tak nerobili nemali by ani svište ,ani hlucháne, ani  hoľniaky a aj kamzíkov by bolo menej.

 

 

 

 

A primyslime si k tomu ešte vplyv menších srstnatých predátorov ako sú ježe,tchory, kuny,líšky, psíky medviedikovité a medvedom takmer vyhladené lesné mravce a situácia lesných kurovitých vtákov sa nám hneď musí javiť v inom svetle

 

 

 

 

     Istý poľovník zo Slovinska mi na otázku ako je to u nich s predátormi odpovedal asi takto :“ ...sú samozrejme chránené,ale nie pred mojou zbraňou ...“.! (A tiež si nespomínam,že by som niekedy počul o kritickej situácii tetraonidov v Slovinsku. )

 

 

 

 

Diviak lesný – priznám sa, že napriek tomu, že o diviakovi ako predátorovi všetkého malého a menšieho , čo nemôže uletieť alebo vyliezť na strom som nepochyboval  (stačilo mi pár pozorovaní diviaka, ktorý na lúke neuveriteľne svižne chytal myši) , neprikladal som mu až taký veľký význam.Ovšem pozorovanie cca  20 –25 člennej rojnice diviačej čriedy,ktorá  v neustálom pohybe systematicky prehľadávala a prevracala terén ma utvrdila v tom, že čuchove mimoriadne dobre disponovaným diviakom nemôže ujsť nielen hniezdo žiadnej sliepky ,ale ani jej , ešte nelietajúce kurčatá. A kto je asi zopovedný za súčasné premnoženie diviaka ? Svoj podiel, hlavne tam kde chýbajú „moderné“ obrovské plochy kukurice a repky ,zohráva určite aj jeho prikrmovanie  poľovníkmi. Za premnoženie diviaka v oblasti našich severo – a stredoslovenkých medzihorských kotlín sa však  musia jednoznačne zodpovedať poľno“hospodári“ ! Príklad : v tom istom ,cca 4.000 ha veľkom zmiešanom revíri poľujem od r.1974. Do  začiatku 90-tych rokov m.s. sme lovili tak 2- 5 diviakov ročne,niekedy dokonca ani jedného .Od začiatkov pestovania obrovských výmer kukurice a repky však lov diviaka u nás neustále stúpa a v sezone 2017/2018 sme už ulovili 55 ks diviačej zveri ! Na seminári však nebol ani jeden zástupca poľnohospodárskej sekcie MPaRV ! Pochopiteľne – čo by tam robil , ved ich sa naša tzv.“ochrana“ prírody vôbec netýka!  Ochranári  sa „montujú“ len do lesa, lebo tam to ešte ako tak funguje – LENŽE  VOBEC  NIE  ICH ZÁSLUHOU !!! To, že kryptokomunistickí poľnohospodári kašlú napr. na jarabicu je pri ich arogancii pochopiteľné,ale že si to nevšimli doteraz žiadni ochranári (nielen štátni ,ale ani ti „sprostoduchí“) to už u tých štátnych  hraničí  s trestným činom  nedbalosti ! Pani „generálna riaditeľka“ sekcie ochrany prírody MZP sa možno až na tomto seminári dozvedela ,že v našich medzihorských  kotlinách ešte pred pár desaťročiami žili tisíce jarabičiek a to, že tieto chúdatá,rátajúce sa v jednotlivých regionoch najviac ak na desiatky, sú určite vo väčšej kríze než ich najnovší chránenec – hlucháň hôrny ! Nie som zrejme sám, kto úpenlivo čaká kedy sa už konečne ochrana prírody ujme ochrany VŠETKÝCH  biotopov a konečne sa začnú robiť poriadky aj s našou ťažko skúšanou poľnohospodárskou krajinou (odkiaľ nám, o.i. , erozia každoročne odplavuje miliony ton najkvalitnejšej ornice do Čierneho mora !). A kedy si to všimnú aj ekologovia  slávnej EK ? Samozrejme , kecať svoje bludy a ohovárať lesníkov  je  pohodlnejšie ! Ze je  to len obyčajné  parazitovanie na práci celých generácií lesníkov, to im nevadí. Hanbiť sa už zrejme dávno prestali ! Ved kde niet sudcu, niet ani žalobcu ! My ale mnohí dúfame, že nakoniec sa nájdu obaja a potom sa uvidí !

 

 

 

 

     Nedá mi neuchýliť sa aj k modelácii možného vplyvu orla skalného a jastraba na populáciu hlucháňa a hoľniaka. Ak len každý druhý orol a každý dvadsiaty jastrab z rodičovských párov uloví jedného dospelca  či dospievajúceho (subadultného) hlucháňa či hoľniaka, tak z ich polulácií ročne ubudne okolo 300  vtákov  a to už určite nie je malé číslo ! A to nerátam tlak , určite aspoň čiastočne úspešných, mladých čiže subadultných jedincov týchto dravcov, ktoré sa na jeseň či v zime ešte len učia loviť...

 

 

 

 

     Nie ,nie som vysadený na predátorov .(Aj tá najprašivejšia líška je mi milšia než hlúpy ochranár !) A orla (evidentne prenasledovaného na značnej časti Europy)  si vážim ako ikonický druh majestátneho dravca,ktorý si určite zaslúži tú najprísnejšiu ochranu  .

 

 

 

 

 Len si myslím, že zúfalá situácia si určite žiada aj primerané riešenie. Ked nie zúfalé, tak aspoň mimoriadne .Napr.také ako si vybojovali v prípade kormorána rybári. Navyše mnohí sme presvedčení ,že spolu s krkavcom by zniesol nelimitovaný (!) jesenný a zimný lov  aj jastrab veľký. A vôbec by som sa neobával vrátiť sa k výrovaniu (samozrejme len  s mechanickým výrom).Neviem však ,kto z poľovníkov by to (zadarmo) robil ? A tiež kvôli čomu  ? A preto si tiež myslím, že zákaz lovu hlucháňa a hoľniaka je  jedna  veľmi  nedomyslená vec. Veď kým sa obidva druhy legálne lovili tak sme o nich vedeli určite viac ako dnes .Dnes to vedia asi len pytliaci, či takí ktorí na hlucháňa a tetrova  „hosťujúcich“ pytliakov doprevádzajú. Lebo myslieť si, že sa tak vôbec nedeje,je určite o tých povestných ružových okuliaroch ... Ved na možné pytliactvo na seminári upozornili viacerí prednášajúci...A tým, že ho budeme odmietať vidieť, nič nevyriešime.

 

 

 

 

     Je tu totiž ešte jeden faktor ,na ktorý nedávno v prípade veľkých šeliem a vlka špeciálne , upozornil EK samotný Europsky parlament.A to je fakt, že ľudia po určitej dobe pasivity zákonodarných inštitúcií  často berú zákon do vlastných rúk.

 

 

 

 

    Takže sa môže kľudne stať, že časom sa ochranári   budú  presvedčivo   tváriť  ,že hlucháň, hoľniak,krkavec , jastrab ba i orol sú zákonom  chránené  a poľovníci sa budú ešte presvedčivejšie tváriť, že to aj dodržiavajú...

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                                                                    Autor je lesník, poľovník a bývalý

 

 

 

 

                                                                    pracovník štátnej ochrany prírody

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

počet zobrazení: 331
počet hlasov: 20
kategória: iné
 

Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?

© 2006 - 2018 LovuZdar.sk Všetky práva vyhradené.