dnes je štvrtok,  2. apríl 2026,  meniny má Zita,  spln: 2. apríl 2026,  dnes východ slnka: 06:24,  dnes západ slnka: 19:14
termovizia nocpix
×
×
ODIMON

Luneburský model lovu diviačej zveri - článok

Zobrazení: 3 338

Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?

Luneburský model lovu diviačej zveri

Nedávno sme sa v téme celoročný odstrel lanštiakov dopracovali aj k spôsobu " obhospodarovania "  diviačej zveri a škodám ktoré sú dôsledkom aj nesprávneho spôsobu chovu a lovu. Rozhodol som sa opísať systém, známy ako Lüneburský model, niekto ho pozná, niekto nie. Nehodnotím či je tento model dobrý, alebo zlý a privítam diskusiu všetkých zainteresovaných...





 



Lüneburský model vznikol ako súbor dobrovoľných rozhodnutí v rovnomennom okrese, a využíva sa v celom Nemecku, samozrejme s niekoľkými miestnymi úpravami. Chovateľský cieľom sú zdravé stavy čiernej zveri, s vyváženou vekovou štruktúrou, trvale únosné pre poľnohospodárske plodiny a primerané možnosti lovu. Dostatočný počet kusov musí dosiahnuť cieľový vek 5 a viac rokov.





 



Pravidlá Lüneburského modelu:





 



1. Kusy s hmotnosťou ( po vyvrhnutí ) 50 kg a viac je potrebné hájiť. V závislosti od miestnych podmienok je ponechaná možnosť túto hranicu znížiť. Tolerované odchýlky sú do 10 %.





 



2. Z čriedy je nutné odstreliť vždy len najslabší kus.





 



3. Samostatne pohybujúce sa kusy , pokiaľ nie sú zaradené v bodoch 4 až 10 je zásadne nutné hájiť.





 



4. Atypicky zafarbené, choré a poranené kusy je treba pri rešpektovaní zákonnej doby hájenia loviť celoročne, bez ohľadu na hmotnosť.





 



5. Diviačatá je nutné loviť skoro a intenzívne. S lovom je treba začať hneď ako vymizne pruhovanie.





 



6. Z lanštiakov prednostne strielať slabé kusy. Lanštiaky - samce je vhodné podľa možnosti hájiť. Hranicu 50 kg nie je nutné dodržať v letných mesiacoch.





 



7. Šetriť staré a skúsené bachyne.





 



8. Ak je to potrebné, je možné povoliť odstrel nevodiacich bachýň od 1. novembra. Ich spôsob lovu by mal byť vyhradený na individuálny lov.





 



9. Prednostne loviť bachyne, ktoré rodili v nevhodnú dobu, minimálne od 1. júla do 30 novembra a to vrátane ich potomstva.





 



10. Dospelé kance sú lovené podľa zásad chovu a lovu v danej oblasti, a lovia sa od 1. septembra. Za lovné sú považované kance vo veku najmenej 5 rokov, alebo majúce po vyvrhnutí najmenej 100 kg.





 



11. Od 1 . februára do 15. júla má byť lov úplne zastavený. V prípade nadmerných škôd môžu byť v dobe od 1. februára do 31.marca lovené prasatá z predchádzajúceho roku, pri rešpektovaní hmotnostnej hranice 50 kg. Od 1. apríla do 15 júla môžu byť lovené len kusy do hmotnosti 25 kg po vyvrhnutí.





 



12. Intenzita lovu musí rešpektovať vývoj početnosti stavov a lov by mal byť členený nasledovným spôsobom:





 



- silnejšie kusy, vrátane starých kancov -   10 %





 



- kusy do hmotnosti  50 kg - 20 %





- diviačatá - 70 % . Platí pravidlo 3 až 4 diviačatá na jedného lanštiaka. 


Príspevky

Osamelyvlk
odkaz-. Aj ja vám prajem to isté a obdivujem vašich rodičov, že vás dokázali splodiť za novembrovo - decembrovej kanonády poľovníckych guľovníc. Ale vašu mamu museli poriadne preháňať, keď sa vám tie pruhy tak zmenili na akési pruhomachule.
Osamelyvlk
odkaz. A možno ich matkou bola lanštiačka, ktorá bola zákonne ulovená - celoročne. Zima v tom určite nie je.
Osamelyvlk
odkaz. Trochu matematiky - gravidita u diviačíc trvá 112 až 120 dní. Ak ich odrátame od dnešných dní vrhov späť, do minulosti, vyjde nám, že boli počaté po párení začiatkom decembra, koncom novembra - v hlavnej dobe lovu, stanovenej zákonom o poľovníctve. Je to normálne? Aj v Rakúsku je tomu tak s odôvodnením, že vtedy najmenej diviačíc dojčí mladé, teda že už nedojčia. To je hlavný dôvod správnej doby lovu. Nie je dôležitejší prenatálny vývoj??? Ešte dôležitejší je výber a zrenie pohlavných buniek pred ich spojením v ruji. Teda asi od polovice októbra. Zo zootechnického hľadiska určite.
Osamelyvlk
kaso79, máš pravdu, len je treba dodať, že už desaťročia a stavy stúpajú. Použiteľný je v uzavretých zverniciach, kde si s diviakmi tykáme. Jelsovec, niekto mojím názorom hovorí nelogické sprostosti, niekto zdravé úsudky a niekto opodstatnené, odborné poznatky, spejúce k ozdraveniu zveri a poľovníctva. A na to nemusím strieľať diviaky v čase chrutia. To nie je prax o obhospodarovaní diviačej zveri, to je tradícia z čias, keď neboli Tescá extra, diviaky sa na snehu ľahšie obstopovali a či sa pária, to nikoho nezaujímalo. A to je veľká zootechnická chyba. Z nej pramení populačná explózia diviačej zveri. Ako aj líščej.
kaso79
Ja si myslim ze ten Lundenbursky model je u normalnych polovnikov pouzivany v praxi aj u nas, s drobnymi obmedzeniami. Vzdy sa striela predsa najmensi najslabsi kus, prasa pred loncakom, diviacica a diviak sa pusta...(no diviak samotny ano aj nie). Len vsetko je to o discipline a postoji k lovu. radsej necham ako nasilu strelit...
Jelsovec
Mna vzdy udivi,kolko energie dokazu vydat ludia na obhajobu nelogickych sprostosti....takze poprosim spamujuceho OV,aby svoju energiu nasmeroval vylucne a len pod svoje clanky a pokial nema nieco z praxe o obhospodarovani diviacej zveri ( a to urcite nema ),aby tymto smerom ani nehladel.
Osamelyvlk
"Pod vysoké stavy diviačej zveri sa podpisuje dostatok potravy počas celého roka...". Citát z odkazu: Jelsovec , 21.3.2013 o 8:23. Na to nadväzuje citát "Jelsovec , 21.3.2013 o 8:23". Spolu priamo súvisia a to preto, že, obrazne povedané, ak mi niekto /farmári/ k jednej plnej chladničke, ktorú mám doma, pridá ešte dve, tri, ešte neznamená, že budem dva až trikrát viac jesť. Čiže ponuka nezvyšuje apetít. Apetít zvyšuje výdaj energie - u mňa by to bolo napr. silové športovanie. Beh, plávanie, bicykel,... Silové preto, lebo šach, či lukostreľba by mi príliš telesnej energie neodoberali. Teda - na zvýšenie príjmu potravy je potrebné zvýšenie spotreby energie. U diviakov je to beh počas poľovačiek. A ním sa zvýši nielen hmotnosť diviačičiek, ale aj ich dospievanie.
plidinsky
no ale už aj v našich končinách to začína byť realitou... a občas vcelku zdrvujúcou....
Jelsovec
Peťko, to mi je jasné... ono je tu jeden zdvihnutý prst, ktorý zatiaľ ( aspoň nie všade ) ešte nehrozí. Vymáhanie škôd spôsobených zverou.
plidinsky
Maťo teória je krásna vec, ale v praxi v niektorých revíroch, to nikdy nebude fungovať - či už len kvôli spoločným poľovačkám, kde priznajme si, je veľmi málo poľovníkov, čo najskôr dôkladne oboznajú zver a potom lovia a preto často príde k odloveniu vodiacej diviačice a hneď je o katastrofu v hierarchii postarané. Ale vedel by som si predstaviť miesta, kde by to mohlo fungovať a verím, že by to prinieslo výsledky nielen v otázke resynchronizácie chrutia a prírastkov ale aj spôsobovania škôd. Vcelku zaujímavý je teraz článok v Lovu zdar - 3/2013.
Jelsovec
odkaz
Jelsovec
Prof. Dr. Paul Muller z univerzity v Trieri v jednej z jeho množstva prednášok venovaných poľovnej zveri napísal: " Výskumy na ulovených diviačatách samičieho pohlavia vo váhe 25 - 35 kg zistili v ich tele plody v rozličnom veku. Z 834 kusov vyšetrených diviačat vo veko 6 až 9 mesiacov (!) bolo 617 (74%) oplodnených. Počet plodov sa pohyboval od 2 do 6 jedincov. Väčšina oplodnených diviačat bola vo váhe 25 kg a viac.Tieto výsledky platia pre čriedy, v kt. dôsledkom chýbania vedúcej diviačice bola narušená synchronizácia ruje. Napriek tomu je kapacita a rýchlosť reprodukcie v triede diviačat určená nielen od sociálnej štruktúry v čriede, ale hlavne od váhy diviačat samičieho pohlavia. Čím skôr dosiahne takéto diviača primeranú váhu, tým skôr je oplodnené. Najpodstatnejším faktorom pre dosiahnutie pohlavnej dospelosti je teda vývoj telesnej váhy v prvých šiestich mesiacoch. A tu sa od polovice minulého storočia veľa zmenilo v prospech diviačej zveri. Tak napr. v lesoch strednej Európy stúpla tvorba biomasy o viac ako 30% napriek správam o škodách, ktoré spôsobuje diviačia zver v lese. Tento stav sa opiera o tieto faktory : - v dôsledku vysokých zrážok, hlavne vo vegetačnom období a miernymi zimami sa predĺžila produktívna fáza lesov. - vo väčšine lesov v strednej Európy kleslo na nulu využívanie listnatého a ihličnatého odpadu s pôdnymi rastlinami a humusom ako maštaľnej podstielky. výsledkom je , že predtým odstraňovaná biomasa ostáva v lese a prospieva rastu napr. húb, ako potravy diviaka. - vzostup dusíka vo vzduchu vplyvom antropogénnej činnosti sa prejaví v lesnom ekosystéme rýchlejším rastom lesa a častejším výskytom úrodných rokov , bohatých na žaluď a bukvu. Zároveň lesné plochy v strednej Európe, hlavne podiel listnatých lesov sa zvýšil. Súčasne s týmto vývojom sa zmenila produktivita v poľnohospodárstve, čo sa týka kultúrnych plodín. Je to výsledok agropolitiky EÚ a najnovšie aj energetickej politiky. V lesoch a na poliach je dnes pre diviačiu zver taká ponuka potravy ako pred II. svetovou vojnou bola z pohľadu diviačej zveri iba ilúziou."

Užívaním portálu LovuZdar.sk užívateľ prehlasuje, že sa oboznámil s autorskými právami, podmienkami používania a všeobecnými pravidlami tohto portálu, plne rozumie ich obsahu, súhlasí s nimi, bude sa nimi riadiť a na znak súhlasu s ich obsahom sa zaväzuje ich dodržiavať pri užívaní portálu www.lovuzdar.sk a využívaní jeho služieb.

Admin nezodpovedá za obsah pridaný návštevníkmi LovuZdar.sk.

Admin si vyhradzuje právo vymazať akýkoľvek obsah pridaný návštevníkmi portálu, ak tak uzná za vhodné.

×