Škody zverou (príčiny poškodzovania lesných porastov zverou,

 metodické postupy zisťovania škôd raticovou zverou; ochranné

 a obranné opatrenia).

Medzi biologické škodlivé činitele zaraďujeme niektoré druhy lesných živočíchov a rastlín, ktoré priamo poškodzujú dreviny a porasty, prípadne ich prítomnosťou znemožňujú obnovu a úspešný vývoj porastov. Miera škodlivosti biotických škodcov závisí od špecifických vlastností každého druhu a od vlastností ekotopu a biocenóz porastov.

Voľne žijúce stavovce ako škodcovia drevín

- poškodzujú dreviny pravidelne, keď tlmia hlad. Z voľne žijúcich stavovcov škodia vtáky a cicavce , hoci vtáky tvoria v lese početnejšiu skupinu cicavce tvoria významnejších škodcov, lebo poškodzujú vegetatívne časti drevín vo všetkých častiach drevín vo všetkých rastových fázach.

Vtáky ako škodcovia: všetky fytofágne vtáky viazané na les  sa živia aspoň v mladosti živočíšnou potravou, preto ich význam je nielen v tom, že konzumujú semená, ale požierajú aj niektorých škodcov. Činnosť lesných druhov vtákov je najmarkantnejšia v požieraní lesných plodov a semien drevín. Niektoré vtáky pôsobia aj pozitívne pri roznášaní semien napr. sojka, orešnica. Stupeň škodlivosti vtákov závisí od množstva skonzumovaného semena, alebo od početnosti požierajúcich vtákov. Za škodlivé je treba považovať požieranie semien vysiatych v škôlkach, okrem požierania semien poškodzujú vtáky dreviny požieraním kvetných a vegetačných púčikov priamo v porastoch alebo v lesných škôlkach.

Cicavce ako škodcovia: môžu poškodzovať korene, semenáčiky, prípadne klíčiace semená drevín. Povrchové časti koreňov poškodzuje hrdziak hôrny, hraboš poľný. V škôlkach spôsobuje podrývaním krt obyčajný. Semenáčiky a klíčiace semená konzumujú drobné hlodavce a sviňa divá (Sus scrofa).

Púčiky drevín konzumujú plchy, veverica obyčajná, hrdziak hôrny.

Odhryz – poškodzovanie letorastov je najčastejšia forma poškodzovania kopytníkmi. Cicavce najčasnejšie požierajú celé mladé nezdrevnatené letorasty. Najvýznamnejšie je poškodzovanie terminálneho letorastu mladých stromov, okrem kopytníkov poškodzuje aj zajac a králik divý.

Obhryz – konzumovanie kôry a lyka je častou formou poškodzovania drevín kopytníkmi jeleň, srnec, daniel, zajac ovité hlodavce a drobné hlodavce. Okrem lyka kopytníky poškodzujú nepriamo pri otieraní sa určité stromy pri kalužiskách a bahniskách. Robia tak najmä pri pĺznutí, medveď svojimi pazúrmi na jar strháva kôru s ihličnatých drevín.

Vytĺkanie parožia : spôsobujú škody kopytníkov jeleň, srnec.

Prvým orientačným znakom na rozlíšenie poškodenia je lokalizácia poškodenia. V korunách stromov môžu dreviny poškodzovať ďatle, veverica obyčajná, plchy, hrdziak lesný. Kopytníky dosiahnu do výšky okolo  2,5 m, zajac do 70 cm a drobné hlodavce do 20 cm. Na identifikáciu škodcu je možné použiť rozlíšenie požerku treba vychádzať z rozdielnej anatómie chrupu kopytníkov a hlodavcov. Kopytníky nemajú v hornej čeľusti hryzáky preto pri odhryze vetvičku odtrhnú. Pri hlodavcoch sú zreteľné stopy po hryzákoch – úzke dve stopy.

Pri kontrole poškodených porastov sa osobitne zisťuje stupeň a rozsah poškodenia odhryzom a stupeň a rozsah poškodenia obhryzom a lúpaním kôry. Na základe požerkov sa identifikuje pôvodca poškodenia.

Pri odhryze sa prizerá na stratu výhonkov, asimilačných orgánov a púčikov. Zostavujú sa rozličné stupnice na posudzovanie závažnosti poškodenia. Zanedbateľné poškodenie je vtedy, keď sa odhryzom stratili niektoré postranné výhonky iba v jednom roku a keď sa nepoškodil terminálny výhonok. Najzávažnejšie poškodenie je vtedy, keď jedinec stratí podstatnú časť nadzemných orgánov, ktoré zapríčiní jeho odumretie.

Pri posudzovaní obhryzu a lúpania kôry sa zvyčajne postupuje rozdielne podľa toho, či ide o obhryz spôsobený hlodavcami , alebo či ide o obhryz a lúpanie spôsobované raticovou zverou. Zisťuje sa každý rok a podrobne sa hodnotí podľa ohodnocovacej stupnice.

Lesné hospodárstvo uplatňuje náhradu škody voči užívateľom poľovných revírov. Náhradu môže vyžadovať len za skutočnú škodu, tj. za predčasnú likvidáciu porastu alebo jeho častí, za stratu pri speňažení dreva, zvýšené prevádzkové náklady, za straty produkcie drevnej suroviny.

Škody zverou – ochrana lesa proti poškodzovaniu odhryzom a proti vytĺkaniu v zmysle STN 48 2441.

-          medzi metódy mechanického ničenia škodcov na miestach ich výskytu rátame ich vyhľadávanie, zber a ničenie. Je to prácna a málo efektívna metóda. Možno ju použiť len pri niektorých hmyzích škodcoch a v určitých porastoch, kde nemožno aplikovať pesticídy. Metódu lákacích pascí používame na ničenie hlodavcov najmä hrabošov a ryšaviek. Najvhodnejším typom sú sklápacie pasce do ktorých sa dáva návnada z knôtu napusteného lojom. Boj proti týmto hlodavcom sa realizuje vtedy, keď sa do 25 pasci uchytí za tri noci aspoň 10 jedincov- kritický počet.

-          biologický spôsob boja proti živočíšnym škodcom: je cieľavedomé využívanie živých organizmov, alebo ich produktov, na udržanie živočíšnych škodcov v ekonomicky únosných medziach, t.j. pod prahom hospodárskej škodlivosti. Biologický boj je neoddeliteľnou súčasťou integrovaného regulovania početnosti živočíšnych škodcov a je sústredený najmä na škodlivý hmyz. Biologický boj sám o sebe je efektívny ak spĺňa ekologickosť, efektívnosť a ekonomickosť.

-          chemický spôsob:  boja používa chemické prostriedky pesticídy proti škodlivému hmyzu, vyšším rastlinám a parazitickým hubám. Používanie pesticídov má svoje klady, ale aj zápory. Medzi klady počítame rýchly zásah, okamžitú vysokú účinnosť, malú náročnosť na pracovné sily a pomerne ľahkú aplikáciu. Medzi negatívne účinky treba spomenúť, že môžu narušiť nielen entomofaunu, ale môžu  nepriaznivo zasiahnuť aj vyššie teplokrvné živočíchy vrátane samotného človeka a to buď priamo alebo cez potravinový reťazec. Medzi negatíva patrí aj komunikácia prírodného prostredia, vody, prameňov, ktoré sa nachádzajú v lese. Aby sme znížili tieto negatíva, je potrebné chemickú asanáciu dobre zvážiť, pripraviť, určiť vhodný časový úsek, kedy je škodca najviac zraniteľný s prihliadnutím na výskyt prirodzených nepriateľov škodcu a dopad na prírodné prostredie. V súčasnosti pokladáme chemický spôsob boja ako jednu z metód integrovanej ochrany lesa.

1.      Škody zverou – ochrana lesa pred obhryzom a lúpaním kôry v  zmysle STN 48 2441

Poškodzovanie porastov v poslednej dobe nadobudlo veľký význam. Pri kontrole sa zisťuje stupeň a rozsah poškodenia odhryzom, obhryzom a lúpaním kôry. Na základe požerkov sa identifikuje pôvodca poškodenia.

 Pri odhryze sa prizerá na stratu asimilačného aparátu a púčikov a hodnotí sa 5 stupňovou stupnicou. Prihliada sa na poškodzovanie terminálneho výhonku. Rozsah poškodenia sa posudzuje na vzorových plochách alebo na vzorových pásoch.

Pri posudzovaní obhryzu  a lúpania sa posudzuje rozdiel medzi pôsobením hlodavcov a raticovou zverou. Kontroluje sa okulárne a odhaduje sa počet poškodených stromov. Podrobnejšie sa hodnotí v lesných škôlkach. Obhryz a lúpanie sa hodnotia podľa rozsahu m2. a poškodeného obvodu kmeňa. Zisťuje sa  % poškodených stromov. Vzniknuté straty:

-          zabrzdený prírastok

-          technické znehodnotenie dreva

-          pokles úžitkovej hodnoty

-          zvýšenie napadnutia drevokaznými hubami

-          možnosť napadnutia drevokazným hmyzom

-          odumieranie viac poškodených stromov.

Uplatňovanie náhrad voči poľovníckym organizáciám: Lesné hospodárstvo uplatňuje náhradu škody voči užívateľom poľovných revírov. Náhradu môže vyžadovať len za skutočnú škodu, tj. za predčasnú likvidáciu porastu alebo jeho častí, za stratu pri speňažení dreva, zvýšené prevádzkové náklady, za straty produkcie drevnej suroviny.

Ochranné opatrenia proti voľne žijúcim stavovcom: zábrany, celoplošné, oplôtky, ochranné siete, ochranné priekopy, individuálne, rázsochy (ochrana pred vytĺkaním a odhryzom), ochranné koly (ochrana pred vytĺkaním a odhryzom), zábaly, odpucovadlá, plašidlá, odrážadlá, optické plašidlá, zvukové plašidlá, dotykové odrážadlá, chuťové a čuchové odpucovadlá, repelenty.