Prikrmovanie

-zabezpečuje prežitie veľkého počtu oproti úživnosti, z toho vyplývajú väčšie škody zverou. Prežívajú aj slabšie jedince, ktoré by inak zahynuli, tým sa znižuje kvalita a zhoršuje stav populácie. Na druhej strane ale zver tak prekonáva obdobie núdzea hladu v krajine so zníženou biodiverzitou, robí menšie škody, lepšie sa reprodukuje, má vyššiu hmotnosť, trofej a zdravotný stav.

Prikrmovanie je ale len doplnením potravy( kŕmime len zver vo zverofarme).

Kŕmne normy: záchovná dávka (cukor, tuk) zabezpečuje prežitie, je určená živou hmotnosťou. Ide o potrebu živín na všetky fyziologické pochody. Produkčná dávka: umožňuje rast tela, prírastok hmotnosti, rast plodu, parožia, produkciu a tukovosť mlieka. Sú to bielkovinové krmivá, ktoré sú najdôležitejšie a aj najdrahšie.

Vláknina- podporuje peristaltiku, poskytuje živiny, podporuje proces prežúvania. Niektoré druhy ju potrebujú viac (muflón), ale niektoré druhy ju dobre nestrávia a prijímajú ju menej (srnčia, diviačia zver). U prežúvavcov je zdrojom energie a zabezpečuje správne mikrobiálne trávenie v bachore.

Bielkovín je v zime menej, na jar sa ale jej obsah zvyšuje. Na jar sa zvyšuje aj spotreba potravy, preto sa ešte stále prikrmuje.

Vitamínov, fosfor, vápnik a elementov má lesná zver v potrave dosť, minerálne látky podávame vo forme lízaniek.

ZÁSADY PRIKRMOVANIA: krmovisko na suchom, záveternom, teplom mieste, kde zver nemôže spôsobiť veľké škody. Prikrmujeme od jesene (aby na zimu nabrala zver tuk) a až do jari (zajace aj v lete kvôli požatevnému šoku). Intenzita prikrmovania podľa počasia, zásob v revíry, početnosti zveri...Pravidelne. Druhy potravy prudko nemeníme, zloženei kŕmnej dávky závisí od zveri, ročného obdobia. Krmivo musí byť zdravotne nezávadné.

Sušina na deň podľa veku: jeleň:1,2-3kg, srnčia:0,35-0,75kg, diviačia 0,5-2kg, muflón:0,45-1kg, danielia: 0,6-1,5kg.
Bielkovín na deň podľa veku: jeleň:140-400g, srnčia:50-100g, diviačia:50-150g, danielia:70-200g, muflón:50-100g.
1g stráviteľných bielkovín = 1,18g dusíkatých látok.
Škrobové jednotky: jeleň:700-2200, srnčia:300-750, diviačia:500-1500, daniel 400-1500.
Na jar sa potreba bielkovín zvyšuje.

Sušina zabezpečuje sýtosť a stimuluje tráviaci systém. O jej príjme a objemovosti v kŕmnej dávke rozhoduje koncentrácia živín, stráviteľného krmiva.
Stráviteľné dusíkaté látky sú pre metabolizmus nenahraditeľné. Pri ich nedostatku sa znižuje produkcia a dochádza ku karenčným stavom z podvýživy, zaostávanie vo vývoji. Minerálne látky rozdeľujeme na makro (Ca, P,Na, Mg- nedostatok znižuje znáškovosť, je dôležitý pri tvorbe cukrov) a mikro (Mn, Zn, Cu, J).
Výživná hodnota kŕmnej dávky sa vypočíta z množstva použitých krmíva ich výživnej hodnoty.
Účinnosť kŕmnej dávky posudzujeme pomocou vypočtu:
1, koncentrácie energie= škrobové jednotky/ obsah sušiny v kŕmnej dávke v kg.
2, dusíkato-energetického kvocientu= stráviteľné dusíkaté látky/ škrobové jednotky
3, koncentrácie vlákniny= obsah vlákniny v kg/ sušina kŕmnej dávky v kg

Obsah stráviteľných dusíkatých látok v 1kg sušiny kŕmnej dávky= množstvo strávit. Dusíkatých látok / obsah sušiny v navrhovanej kŕmnej dávke.

Stráviteľnosť- je dôležitá pre určenie energie a produkčnej hodnoty organických živín. Vyjadrujú ju škrobové jednotky, všetky stráviteľné živiny, ME. Je to vlastne rozdiel živín prijatých a vylúčených.

Výpočet stráviteľných živín - množstvo stráviteľných živín podľa druhu( v % je to koef. stráviteľnosti). Je to chemickou analýzou stanovené živiny x koef stráviteľnosti = stráviteľné živiny krmiva.
Stráviteľnosť je ovplyvnená tráviacim systémom, vekom, návykom, pravidelnosťou, stresom, zdravím, zložením krmiva.