Mladík s háremom

Horúci septembrový deň sme sa rozhodli zakončiť na miestach kde si človek oddýchne a zabudne na starosti všedných dní. V milovanom lese, v ktorom práve prebieha krásne divadlo - jelenia ruja. Už pri vystupovaní z auta nám pomyselné dvere do divočiny otvoril vietor a do nosa nám vohnal vôňu rujných jeleňov. Stačil pohľad, nádych a naše zmysli sa znásobili snáď sto krát. Pri krátkom výstupe na rujovisko sme sledovali všadeprítomné pobytové znaky kráľa našich lesov a zrakom prečesávali každý kúsok lesa. Vyhýbali sa zradným vetvičkám. Uši nedočkavo nastražené..opera ešte nezačala, snáď len z diaľky počuť nesmelé zaručanie. Ešte s jednou nohou v hustom sme na rúbanisku zaregistrovali pohyb. Vodiaca jelenica po pohľade našim smerom zneistela. Zmeraveli sme a ako v nemom filme pomaly zosunuli k zemi. Keď sa situácia upokojila a jelenica si myslela že sme sa jej len zdali, pomaly vytiahla ďalšia..a ďalšia...a ďalšia. Ako posledný vyšiel princ rujoviska a hrdým krokom viedol svoj hárem k horizontu. Uzávierky cvakali a skupinka nám venovala niekoľko pohľadov. A hoci nám mládenec nezaručal, okolie sa priam otriasalo. Krátky západ slnka sme si vychutnali sediac pri vyvrátenom strome užívajúc si jelení koncert priamo na javisku. Keď sme takmer za tmy odchádzali, bol som naplnený šťastím až som mal chuť si tiež zaručať