popis: Vlani sa mi osvedčilo vnadenie diviakov na Nivách jabĺčkami a kukuricou. Tohto roku sa jablká veľmi neurodili, tak som vsadil na kukuricu. Keď družstevníci pokosili polia, nabehli sme s Mirom na strniská. Nazbierali sme niekoľko vriec zabu...Vlani sa mi osvedčilo vnadenie diviakov na Nivách jabĺčkami a kukuricou. Tohto roku sa jablká veľmi neurodili, tak som vsadil na kukuricu. Keď družstevníci pokosili polia, nabehli sme s Mirom na strniská. Nazbierali sme niekoľko vriec zabudnutých klasov a každý deň som chodil vysypať pred posed za dva kýble. Zver sa veľmi do kukurice nepúšťala, tak som znížil dávky na jeden kýbeľ. Pri doplňovaní krmiva som zakaždým na kukurici vyplašil kŕdlik sojok, ako si prilepšovali pred zimou. V nedeľu 06.10. mi však padla sánka. Pred posedom nebol ani jeden plný klas, iba prázdne šúľky a šúpolie. Neváhal som a hneď v pondelok som sa zapísal do knihy návštev revíru. Keďže Miro bol na návšteve pri rodine na dolniakoch, musel som ísť sám. Pred večerom som skontroloval kukuricu a situácia sa opakovala, ani jeden plný klas. Prihodil som pre istotu za dva kýble kukurice a posadil sa na posed. Krajom lúky ako prvý prebehol ešte za svetla zajac. Okolo siedmej prišiel skontrolovať kukuricu jelienok, ale nedalo sa prečítať čo má na hlave. Bolo však toho celkom dosť. Upozornil som ho, že to vnadím diviaky, že nech príde neskôr. Počúvol a odkráčal na ďatelinu. A to bolo nadlho všetko. Už som aj pomýšľal na odchod, lebo začal pofukovať vetrík a ten dokáže pekne znepríjemniť posedenie na otvorenom posede. Voľným okom som v blízkom okolí nezaznamenal žiadny tmavší fľak a tak som naposledy zobral do rúk pozorovák. V tom vetre aj on citeľne chladil ruky. Už prichádzal čas rukavíc. Ako prvé som hodil očkom na kukuricu. Prikrčený a čelom k posedu stál jazvec. Pochutnával si na dozretých zrnkách kukurice. Pár krát mi tu prebehol jazvečí dorastenec, ale ten nemal ani 10 kg. Tak som mu daroval život. Tento pánko to bola iná káva - pekne vypasený. Vložil som do okna molitanový valček, pripravil springfielda a čakal na vhodnú chvíľu. Nečakal som dlho. Jazvec pravdepodobne obral jeden klas a pobral sa k druhému čím mi pekne ukázal pravý bok. „Strieľaj viac dopredu aby si nepokazil masť“, v hlave mi zarezonovali Mirove slová z minulého roku. A tak som posunul bodku puškohľadu na lopatky bližšie ku krku. Cvičené ucho po výstrele zaznamenalo plesknutie strely pri náraze na telo jazveca. Pozorovacím ďalekohľadom som skontroloval lúku. Jazvec nikde neutekal a na kukurici sa črtal jeden väčší šúľok. Jazveca som dopravil domov a na záhrade spravil pár fotiek Keďže som nemal sparingpartnera Mira, musel som zavolať žienku aby som kalíšok na lovu zdar neobracal sám. Neodmietla. Po dvoch slivovičkách, aby som nekríval, prišiel na radu jazvec. Najprv som ho však odvážil. Strelka na váhe sa zastavila na 16 kg. Podkožný tuk bol hrubý na dva palce. Prípravu na zimu tento jazvec veru nezanedbal. Určite mu pomohla aj nami predkladaná kukurica. Strieľal som strelou Norma Vulkán 11.7 g. Strela prešla obidvoma prednými nohami cez kosti. Pri odieraní som našiel lupienok plášťa strely pod kožou na výstrelnej strane. Už druhá strela v poradí sa rozbila na drobné fragmenty. U Normy som na to nie zvyknutý..... zobraziť celý popis