Heming hunting
dnes je nedeľa,  21. júl 2024,  meniny má Daniel,  spln: 21. júl 2024,  dnes východ slnka: 05:13,  dnes západ slnka: 20:32
poľovnícke sety poľovníctvo Terem

Vlk dravý (Canis lupus) - článok

autor: off mbvb1156
pridané: 10.4.2007 0:00
Vlk Obyčajný,/ dravý (lat. Canis lupus)
Vlk je najväčšia europska psovitá šelma, a aj najväčšia na Slovensku žijúca psovitá šelma. Spolu s Medvedom hnedým /europsky -eurosibírsky/ (Ursus arctos -arctos) a Rysom ostrovidom (Lynx lynx) tvorí trojicu veľkých šeliem a daléj spolu s Líškou obyčajnou, /obecnou a hrdzavou/ (Vulpes vulpes) a Mačkou divou (Felis silvestris) tvorí päticu významných šeliem žijúcich na Slovensku a v Karpatoch. Spolu zastupujú členov medvedovitých (ursidae), psovitých (Canidae) a mačkovitých (Felidae) mäsožravých šeliem (Carnivora). Vlk je zaradený medzi veľmi ohrozené druhy a nieje zákonom chránený so spoločenskou hodnotou 30.000,- Sk, lov vlka je však v súčasnosti povolený a odstrel je časovo obmedzený od novembra do polovice januára.
od: 1.november - do: 15.január.
Rozšírenie a biotop: V minulosti sa vlk vyskytoval takmer v celej Eurázii a v Severnej Amerike od pásma severských tundier až po južné polopúšte.Teraz je však jeho areál v dôsledku prenasledovania človekom a antropopresie na krajinu podstatne menší.Podobne ako medved obýva v Europe už len niektoré lesnaté časti.Hranica jeho areálu sa však opäť posúva na západ.Na našom území bol začiatkom 20.storočia takmer vyhubený a vlčie svorky k nám prichádzali len `invázne` vo veľmi tuhých zimách s Poľska a Ruska.Silný nárast vlčéj populácie u nás nastal po II.sv.vojne, ked sa vlky usídlili nielen na východnom, ale aj na strednom Slovensku.Intenzívnym lovom vrátane trávenia strychnínom a lapanie do želiez sa však populácia zakrátko opäť natoľko zdecimovala, že sa mu od roku 1975 -u nás po prvý krát v historií -od 1.marca do 15.septembra poskytla ochrana.Vdaka tomu sa vlk znova enormne rozšíril a osídlil lesy nielen výchdného, stredného a severného, ale aj severozápadného Slovenska.Boli roky ked sa u nás ulovilo až okolo 150 vlkov.Toľko vlkov u nás nežilo už najmenej 150 rokov. V súčastnosti sice počty vlkov mierne klesli (je menéj raticovej zvery a menéj oviec na pastvinách, ale jeho početnosť je aj tak na hornéj hranici únosnosti (jeden vlk skonzumuje ročne asi 500-800 kg mäsa). V roku 2000 bol nahlásený úlovok 118 jedincov, takže v JKS môže byť asi 300 jedincov, z ktorých časť asi žije v prihraničných oblastiach Poľska. V českéj republike bol vlk vyhubený v 19.storočí, ale posledný zástrel je až v roku 1914 z lesnej správy Bukov na panstve český Tešín.V ostatných decéniach sem vlk opäť preniká so Slovenska a Poľska.V Beskydách sa už vytvorila aj troj- až desať členná stála populácia.Na Slovensku sa v súčastnosti odhaduje počet vlkov asi na 300-400 kusov, pričom v susedných čechách sa vlci až na výnimku nenachádzajú, avšak naopak v Rumunsku je ich počet zhruba 2000 kusov. Podobne je to aj s medvedmi, zakiaľ v Rumunsku je ich priblyžne 4000, u nás len okolo 800, v čechách 8 kusov, no počet rysov sa v roku 2004 na Slovensku rátal na 150 kusov, v čechách oveľa menéj, pokým v Rumunsku nežil asi jeden exemplár. Vlky žijú v Europe, Severnéj Amerike a v Azií (v Rusku na sibíri), osídľujú zasneženú tundru a tiež lesy mierneho a chladného pásma.V Europe je to najmä svetové pohorie Karpaty, ojedinele Alpy a žijú aj hore vo švédsku a Norsku. U nás žíjú v súvislých lesných komplexoch a horských spoločenstvách v zmiešaných a ihličnatých lesoch s výskytom bukov, jedľe, ojedinele borovice a smrekov.Obľubujú lesy rovné ako aj lesy prelínané tmavými hlbokými zrázmi a dolinami s bohatým výskytom raticovej zvery.Niektoré pohoria s výskytom Vlka draveho na Slovensku sú napríklad: Vysoké a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, Javorníky, Veporské vrchy (Poľana), a niektoré pohoria na severe východného Slovenska ako (Levočské vrchy, čergov a nižšie Volovske vrchy).Ojedinelý je výskyt vlka v pohoriach ako Strážovské vrchy, žiar,Kremnické vrchy a iné menéj rozsiahle pohoria stredneho Slovenska.Vlk bol a je už od pradávna pôvodným obyvateľom lesa a nepochybne patrí k dôležitým živočíchom v prirodzenom ekosystéme -je to Duch hôr, tajomný a obávaný predátor, ktorého sa ľudia vždy obávali a preto vznikali rôzne historky, legendy a mýty.
Biologia, opis tela: Vlk je najväčšia europska psovitá šelma.Dlžka tala dosahuje až 160 cm, chvosta 60 cm, výška na kohútiku 90 cm, a hmotnosť až 70 kg, vlčice sú ľahšie.Postavou sa podobá nemeckému ovčiakovi, ale má širšiu, zašpicatenú hlavu a kratšie trojuholníkove ušnice, šikmejšie postavené oči.Chrup vlka je charakteristický mohutnými trhákmi a tesákmi.Jeho srsť je hrdzavo-hnedá až sivočierna, len spodná časť tela a vnútorné strany končatín sú belavé.Na hornej časti krku má bohatý golier z predlženej srsti a tiež menéj zrazený zadok.Chvost nosí spustený nadol, niekedy aj vodorovne a nahor ho má zdvihnutý len pri hrozbe, alebo imponovaní.Stopa vlka je podlhovatejšia než stopa rovnako veľkého psa, lebo vzdialenosť medzi zadnými okrajmi brušiek predných prstov a predným okrajom zadného bruška na labke je väčšia.Z toho dôvodu predné okraje zadných prstov siahajú vlkovi len po zadné okraje brušiek predných prstov, ale ale psovi až pred ne..Vlk je predkom domáceho psa.Je veľmi podobný československému ovčiakovi.Charakteristickú vlčiu kresbu má vlk na spodnéj časti pysku,na hrdle a na spodnéj časti tela zvyčajne svetlejšiu, ale na vrchnéj časti tmavšiu.No vyskytujú sa aj čierne vlky (najčastejšiemladšie jedince), viac alebo menej rovnomerne tmavosivé, atundrové vlky bielej farby.
Vlky sa honcujú koncom zimy v januári-februári, pri párení sú zviazané podobne ako psy, a po 9 až 10 týždňoch trvajúcej gravidite rodí vlčica v skrytom brlohu medzi skalami alebo pod vývratom stromu, či v dutom pni najčastejšie 4 - 6,8 slepých mládat.Vlčatám sa otvárajú oči po 10 - 13 dňoch a cicajú asi 6 týždňov.Spočiatku ostáva vlčica pri mládatách a vlk im zháňa potravu, neskoršie loví aj vlčica a obaja rodičia prikrmujú mládatá vyvrátenou mäsitou natrávenou potravou.Mäsitú potravu začínajú vlčatá prijímať asi vo veku jedného mesiaca.Neskôr sa už začínajú priúčať lovu a na jeseň už lovia spolu s rodičmi a súrodencami vo svorke.Ked sú vlčatá už dobre pohyblivé, odchádzajú z brloha na táboriská, ktoré sú vždy blýzko vodného zdroja.Niekoľko vlčat uhynie na rôzne choroby (napr. aj psinku), takže zimné svorky sú u nás len 4- až 8- členné.Pohlavne dospievajú vo veku 2 - 3 rokov a môžu sa dožiť 12 - 16 rokov.
Potrava, lov a spôsob života: Vlk je spoločenské zviera.Okrem krátkeho obdobia ruje žije v rodinných svorkách s pevne sociálnou organizáciou a hierarchiou.V dôsledku spoločenského života vo svorkách sa u vlkov vyvinuli špecifické prejavy správania, ktoré slúžia najmä na vzájomnú komunikáciu.Najznámejším dorozumievacím prejavom je vytie a značkovanie teritoria močom a trusom.Teritorium vlkov je veľké, ved cez noc prejdu niekedy až 60 km, a preto sa hovorí, že vlka živia nohy. Rodičovský pár síce loví, kým sú vlčatá malé, len v okruhu 10 - 15 km, pretože svorka vtedy vedie usadlý spôsob života, no v jeseňi ked sú už vlčatá odrastené začína kočovať a svorka sa v nevegetačnom období môže potulovať v okruhu väčšom ako 100 km, kde loví dobre organizovanou nadhánkou.To trvá až do jarného obsadzovania brloha a okolia.V zime sa môžu vytvárať aj väčšie svorky spojením príbuzných rodín.Najčastejšie je vo svorke len rodičovský pár (pár alfa -ide o zväzok trvalejšieho charakteru, pričom v celéj svorke rodí len samica alfa) a ich tohtoročné a vlaňajšie potomstvo, ktoré sa k svorke pripája až v jeseňi ked sú už vlčatá odrastené.Pri tejto svorke sa môže zdržiavať aj nejaká staršia`teta` alebo `strýko`.V treťom kalendárnom roku života vlky opúšťajú svoju svorku a vyhľadávajú si nové teritoria a sexuálnych partnerov čo neskôr vedie k vytvoreniu daľšieho a páru a tým aj svorky.Vo svorke panuje prísna hierarchia, šéfom je vlk alfa a vlčica alfa dominuje najmä mladším samiciam.Vzájomná agresivita sa zmierňuje rôznymi signálmi, prejavmi dominancie, subdominancie, imponovania, hrozby, strachu, hrami a inými ako aj je to u psochMedzi jej členmi panujú úzke priateľské a psychycké väzby, udržiavajúce súdržnosť svorky, bez čoho by nemohla loviť vaäčšiu korisť.V čase odchovu mládat vlky okrem iného spôsobujú aj najväčšie škody, pretože potrebujú pre mládatá veľa mäsa, ale nemôžu sa od nich príliž vzdialiť.Hlavnou potravou vlka sú voľne žijúce kopytníky a to asi 90 %, u nás najmä jelene , diviaky a srny, teda prežúvavú aj neprežúvavú srstnatú raticovú zver, prenasleduje aj líšky (ale nerád ich konzumuje) a rysy, príležitostne sa môže dostať do konfliktu s medvedom, najmä s mladým a neskúseným, ale nepohrdne ani rôznymi menšími stavovcami, hlodavcami, ktorých podiel na celkovéj skonzumovanej biomase je bezvýznamný. Priživí sa aj väčším hmyzom a lesnými plodmi.V niektorých oblastiach sú významnou zložkou potravy vlka aj zajace, najmä beláky na severe Eurázie.S obľubou požiera aj zdochliny teda sa nevyhýba ani kadáverom, no častokrát napáda aj domáce kopytníky -hospodárske zvieratá, najmä ovce.Na jeden vpád vlka do košiara, môžu doplatiť aj desiatky oviec, pokiaľ ich nestrážia dobre vycvičené a silné psy alebo okolo košiara nestojí elektrický oplôtok.Vlky svojím spôsobom lovu síce testujú biologickú kvalitu a zdravotný stav koristi, čo je evidentné najmä v otvorenej tundrovej a stepnej krajine, a lovia prednostne najslabšie jedince.Ale často strhnú aj zdravé a silné zvieratá.Primeraný počet vlkov má v prírode dôležitú selekčnú a asanačnú funkciu. Tým, že teda nelovia len zdravé a sílné jedince, ale aj choré, slabé a staré (taktiež aj mládatá) teda prirodzenou cestou vytriedia stav zveri na únosný počet a zabezpečia ako kvalitu a dobrý zdravotný stav tak aj vhodnú likvidáciu uhynutéj zveri, jej častí a pod., ale ked sa nadmerne rozmnožia, stávajú sa vážnou hrozbou pre poľovnísky manažment raticovéj zveri. No však pozor! -Besný vlk je veľmi nebezpečný a útočí aj na ľudí.Zdravý vlk sa človeku vyhne a zaútočí iba vo výnimočných prípadoch, najmä na nestrážené deti, ako napr. v niektorých oblastiach Indie a na konci druhéj svetovéj vojny aj v bývalom ZSSR, v oblasti Vjatky (Kirov).Stáva sa to vtedy ked ľudia vlky nelovia, takže sa ich neboja a pri nedostatku potravy zaútočia aj na nich.U nás takéto prípady nie sú známe.Ak sa vlky nelovia, môžu sa postupne sinantropizovať, -privyknú si na ľudí a navyknú si hľadať obživu blýzko ľudí, začnú vnikať za potravou do ľudských sídlisk, kde navštevuje smetiská, chytajú potkany, mačky, psy a pod.Ak je neskôr sociálna štruktúra vlčéj populácie narušená môžu sa krížiť s túlavými, resp. zdivenými psami. Takéto krížence sú potom mimoriadne odvážne a nebezpečné.Okrem toho vážne znehodnocujú čistotu rodu vlkov, a teda samotné druhy vlkov exestujúce takmer od ich samotného vzniknutia.
Stopy a pohyb: Vlk je prstochodec. Jeho predné končatiny majú na labách päť prstov, ale pretože je palec vysoko, sú na labe viditeľné iba štyri prsty s mohutnými oválnymi prstovými mozoľmi, na ktoré sú nasadené silné pazúry.Zadné nohy majú len štyri prsty a podobný tvar ako predné laby , ale sú o niečo kratšie a užšie.Odtlačená stopa je pravideľná čo je u psovitých šeliem obvyklé a zreteľne sú v néj viditeľné aj prstové mozoľe.Odtlačky brušiek tretieho a štvrtého prsta sú posunuté až do samého vrcholu vajcovitéj stopy.Ležia tesne vedľa seba a ich špičky (a teda aj odtlačky pazúrov) sa otáčajú smerom dovnútra.Vonkajšie prsty, druhý a štvrtý, sú posunuté dozadu a do stredu, čím vzniká štíhly a pretiahnutý tvar stopy.Horné okraje mozoľov vonkajších prstov sa končia priblyžne v téj úrovni, kde sú nasadené spodné okraje mozoľov dvoch stredových prstov.Mozol na prednéj nohe má typický trojlaločný tvar, je posadený dosť vzadu, takže podobne ako pri líške aj v stope vlka vzniká dosť veľké voľné miesto medzi všetkými piatimi mozoľmi.Odtlačok zadnéj labky sa od prednej stopy tvarom nelíši ani rozdiely vo veľkosti stôp nie sú väčšinou viditeľné.Odtlačky predných labiek sú 8 - 11 cm dlhé 6,5 - 10 cm široké, zadné stopy sú približne 8 cm dlhé a 6 - 7 cm široké.Vlčiu stopu si ľahko môžeme pomýliť so stopou psa veľkéj rasy, ale typickým znakom vlčej stopy je jej štíhlosť a kuželovité zašpicatenie.Vlci sa najčastejšie pohybujú vytrvalým klusom, beh používajú najmä pri prenasledovaní koristi a jeho konečnou fázou je skok na obeť. Vlci neútočia zo zálohy ako je typické najmä u veľkých mačkovitých šelmách akým je napríklad tiger, leopard či v Severnéj Amerike Puma americká, ktorá takto loví vysokú zver.Spočíva to v tichom prikradnutí sa ku korisťi a následne rýchli štart z pozície, až po niekoľkých skokoch nasleduje konečný výskok na korisť, čím jej zlomí väz, alebo sa zahryzne do krku, čím prehryzne priedušnicu a korisť sa tak následne udusí, alebo zvrchu zlomí zahryznutím chrbticu na krku, ale vlci lovia tzv. uštvaním zvery, ktorú dokážu vytrvalo prenasledovať až už nedokáže pred vlkmi daléj unikať a zastaví.Vlci pri prenasledovaní napr. obrovskéj čriedy sobov dokážu vyvinúť a udržať sa pohybovať rýchlosťou 40 km/h celých 30 km.Bežne však vlci vyvinú rýchlosť 55 km/h. Stopová dráha je totožná s charakterom stopových drách ostatných psovitých šeliem.Najčastejšie používa vlk čiarkovanie, či už pri kluse alebo chôdzi, ked zadné aj predné stopy ležia v jednej línii za sebou a zadná laba je kladená do prednej stopy.Pri chôdzi, ktorú vlk používa iba zriedka, sa dlžka kroku pohybuje okolo 70 cm, pri kluse sa zväčšuje na 80 - 100 cm.Bežiaci vlk zanecháva štvoritú stopu, na ktoréj sú prvé dva odtlačky položené trochu šikmo a patria zadným nohám, za ktorými sú opäť zošikma, ale v opačnom smere odtlačené predné laby. Stopy psov sa dajú od stôp líšok alebo vlkov spoľahlivo rozlíšiť podľa postavenia prstových mozoľov.Stopu líšky a vlka jednoducho rozlíšime podľa nápadného rozdielu vo veľkosti.Oveľa ťažšie sa však rozozná rovnako veľká stopa psa od stopy líšky alebo vlka.Je potrebné nájsť doknalý odtlačok v blate alebo vo vlhkom snehu, kde sú odtlačky mozoľov a pazúrov zretelné. Pes má spodnú časť prstových mozoľov stlačenú tesne do stredustopy.Stopa je temer vyplnená odtlačkami mozoľov, v strede nevzniká žiaden voľný priestor.Prostredné dva prsty sú rozovrené a smerujú špičkami von.Ked si základňu ich brušiek spojíme čiarou, vždy bude pretínať brušká krajných prstov.V stope líšky sú oba stredné prsty posunuté dosť dopredu, neroztvárajú sa a ich zadné okraje sú v téj istéj línii, kde končia predné okraje oboch brušiek okrajových prstov. V strede stopy vzniká väčšie voľné miesto.Vlčia stopa sa tvarom priblyžuje k líščej stope, predné prsty smerujú dovnútra, oba okrajové prsty sú stlačené do stredu a medzimozoľmi a bruškami prstov vzniká pozdlžne pretiahnuté voľné miesto.Pokým líška a vlk pri čiarkovaní kladie stopy v temer dokonalej priamke, je čiarkovanie psa charakteristické väčším, alebo menším rozkročením.
Vlk je teda živočíšny druh svojho osobitého rázu, v krajine má svoje miesto a postavenie, hrá významnú úlohu v ekosystéme, ktorá nie vždy prináša len dobrú stránku.Pokiaľ je symbiozá veľkých šeliem neporušená, je dostatok lesnéj zvery a poľovníci sú tolerantný so záujmom zachovania populácie každeho druhu, potom je pozorovanie vlka vo voľnéj prírode nie náhodným, ale ani bežným, krásnym zážitkom a spestrením svojho poľovníckeho a či aj turistického života s potuliek krásnou prírodou, matkou všetkých zvierat, rastlín, ktoré treba chrániť a zachovávať v nepoškodenom svete ríše divočiny pre daľšie generácie ako našu pýchu, na ktorú sme všetci právom hrdí, a ktorá je na našom Slovensku ozaj cenná a svojím čarom výnimočná.
Chráňme preto našu prírodu a všetky zvieratá a rastliny v néj!
pre lovuzdar
mbvb1156 (nap. 07.- 08.apríl 2007)
počet zobrazení: 8 117
počet hlasov: 1
kategória: poľovná zver
 

Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?

reklama

prvá škola vábenia jeleňovZelené zápisky z poľovníckych chodníkov
www.LUK.sk