popis: Bola sobota a ja som dumal, kde pôjdem večer na poľovačku. Prebiehala srnčia ruja ktorú som si nenechal ujsť a tak som v predchádzajúcich dňoch videl desiatky srncov v rôznych častiach revíru. Ako to už býva, ten pravý nikde... Nakoni...Bola sobota a ja som dumal, kde pôjdem večer na poľovačku. Prebiehala srnčia ruja ktorú som si nenechal ujsť a tak som v predchádzajúcich dňoch videl desiatky srncov v rôznych častiach revíru. Ako to už býva, ten pravý nikde... Nakoniec som sa rozhodol navštíviť lokalitu Mláka, kde som dávnejšie okrem iných videl aj srnca III.v.tr. na ktorého mám povolenku a ktorého trofej mi ako sa hovorí, chýba akurát ku šťastiu. Preto som dúfal, že ma dnes príde privítať. Auto som si odparkoval asi 500m od stanovišťa, kde som očakával toho \"starčeka\". Zasadol som medzi kríčky s dobrým výhľadom na okolité lúky. Deň bol horúci a tak som si vychutnával dúšky dobre vychladeného piva. Aby som neporušil nejaký ten zákon, tak samozrejme nealka. Aj bez cigaretky by poľovačke chýbalo to tradičné čaro a tak som si popri tom všetkom sem-tam šľukol. Krása, myslím si.... Čo viac by si mohol človek ešte želať? Už len toho srnca....Ešte za slnka mi popred výhľad pobehovala líška na ktorej som si doladil ostrosť puškohľadu, no kvôli očakávaniu už spomenutého srnca som ju nechal pokračovať v jej chystaní sa na večeru. Neskôr sa unúvala konečne aj srna za ktorou sa ako usilovný žiačik ponáhľal srnec I.v.tr. V diaľke, v protiľahlom svahu zasa vyšlo z lesa niekoľko kusov vysokej zveri a keď sa zotmelo, popod ňu prefrčalo asi poltucta lanštiakov. Bol to preto jeden zo vzrušujúcejších večerov, keď sa bolo stále na niečo pozerať. \"Pán\" srnec ale zasa meškal, ako to už posledne zvykol urobiť. Preto keď sa zotmelo, z nohy na nohu som sa vytrácal k autu a frflal som si, zasa nič.... Keď som prišiel konečne k môjmu PAJERU, oprel som si oň palicu a že si ešte dnes naposledy priložím ďalekohľad k očiam. Uff, asi 70-80m na horizonte pokoseného, jačmeného poľa som zbadal čiernu obludu, ktorá sa popásala na novej, šťavnatej trávičke, čo zo strniska vyrašila. Po zaostrení ďalekohľadu a chvíli pozorovania som jasne spoznal, že tá obluda je milé prekvapko v podobe kanca. Ani sa mi veriť nechcelo a opakovane som skontroloval siluetu toho prízraku...Je to on...Okamžite som zaujal streleckú pozíciu kde oporou mi bolo auto a keď sa diviak nasmeroval tak, že bolo isté, že vystrelená rana určite dopadne bezpečne, tak som vystrelil. Ohlušujúci výstrel prerušil chvíľkový kvikot diviaka a teda som už tušil, že som nevysterelil zle. Po vyfajčení povinnej cigaretky tak, ako som to čítal v starej beletrii, som sa pri svetlách auta presvedčil, že diviak zostal v ohni. Jeho kly majú po ošetrení 19cm. Hoci je to už môj štvrtý diviak, tak ľahko som zatiaľ niktorého neulovil. Vždy som musel najskôr vyniesť \\\"tony\\\" krmiva a prebdieť a premrznúť nespočetné množstvo nocí... Lovu zdar priatelia. zobraziť celý popis