popis: Všetky médiá informovali o nadchádzajúcom novembrovom super splne. Priblíživší sa mesiac mal byť o 14 % väčší a aj jeho jas mal byť o poznanie silnejší. Nuž mal som v pláne aj ja využiť túto situáciu a zapoľovať si na Bukovin...Všetky médiá informovali o nadchádzajúcom novembrovom super splne. Priblíživší sa mesiac mal byť o 14 % väčší a aj jeho jas mal byť o poznanie silnejší. Nuž mal som v pláne aj ja využiť túto situáciu a zapoľovať si na Bukovine na jazveca či líštičku, alebo aj nejaký vĺčko by mohol prebehnúť. Vracajúc sa z práce však moje nadšenie pohaslo. Obloha bola úplne zamračená a tak po príchode domov som naštartoval pílu a robil poriadky s drevom. Benzín v píle mi došiel už za svetla pouličných lámp. Popratal som náradie, hodil sprchu a niečo povečeral. Len tak zo zvyku som odhrnul záves na okne a div ma neporazilo. Medzičasom sa obloha úplne vyjasnila a mesiac svietil ako lampáš. Ja som však bol dostatočne dolámaný a veru do lesa sa mi už nechcelo. „Veď aj zajtra je deň, a mesiac o moc menej svietiť nebude“, hovorím si v duchu. Deň po splne bolo polojasno a ja som už neváhal a zapísal sa do knihy návštev revíru rovno cestou z práce. S Mirom sme vyrazili z domu už za tmy o šiestej. Od Lúteho mosta sme sa s Mirom pobrali na Bukovinu. V polovici výstupu nám cestu skrížila črieda vysokej. „Som ti vravel aby sme išli skôr, mali by sme mäsko“, vyčíta mi Miro. „Neboj sa ty o svoj žalúdok, ešte je dosť času na strelenie si podielu, dnes ideme na jazveca“, nedám sa vyviesť z miery. Čím vyššie sme stúpali, tým viac fúkalo a obloha sa čím ďalej tým viac zaťahovala. My sme sa však nevzdávali a o pol siedmej sme už sedeli na posede. V novom zateplenom posede bolo o poznane teplejšie ako vonku na vetre. „To sme si zas vybrali počasie“, šepkám Mirovi. „Kto vedel, veď v doline nefúkalo“, tiež nie je moc nadšený Miro. Rozopol som si vetrovku aby som sa vyvetral, a maciam po vreckách hľadajúc mentolové cukríky. Cmuľkajúc beriem do rúk ďalekohľad a kontrolujem okolie. Neubehlo ani 10 minút a neďaleko posedu sa motká tmavý fľak. V ďalekohľade rozoznávam siluetu jazveca. V tom šere vyzerá mohutne. Prišiel od doliny Šafarka spoza veľkého smreku, už tam musel byť, keď sme vyliezali na posed, ale vietor dostatočne silno fučal, tak nás určite nepočul. Vykladám flintu z okna, ale v puškohľade ho mám problém nájsť. Skladám teda flintu a opäť pátram ďalekohľadom. Stále je tam a čímsi sa kŕmi. Diana bola tento krát s nami. Mraky zredli a mesiac celkom slušne osvietil okolie posedu. Neváhal som a rýchlo zamieril. Jazvec asi skonzumoval čo našiel a poberal sa nazad do Šafárky. Bodku som mu položil na lopatku a vystrelil. Rana to bola dobrá, jazvec nespravil ani krok. Úsmev na Mirovej tvári svedčil o jeho spokojnosti – bude aj mastička a aj pečienka. Pobrali sme sa len tak naľahko k jazvecovi. „Zavesíme ho na rebrík a ešte trochu posedíme. Nebudeme sa hádam náhliť, veď sme iba prišli. Keď bola von vysoká a aj jazvec, možno sa ukáže ešte nejaká zver“, plánujem ďalší postup. Miro samozrejme súhlasil. Keď sme prišli k jazvecovi bol som veru prekvapený. V ďalekohľade pôsobil väčším dojmom. Najskôr ma zmiatla našuchorená srsť v tom vetre. Jazvec na rebríku a my v posede sledujeme okolie. Ja z jednej strany a Miro z druhej. Prejde pol hodina, hodina a nevidíme nič, aj vietor je čoraz silnejší, pribudlo mrakov a začal poletovať aj sneh. Viditeľnosť bola tiež mizerná. „Tu už veľa vody nenamútime, poďme my hádam domov“, vravím Mirovi. „Úlovok už máme môžeme ísť spokojne domov“, súhlasí Miro. Pri svetlách auta sme spravili pár dokumentačných fotiek a odvážili jazveca. Bol to asi dvojročný jazvec o hmotnosti 10 kg. Strieľal som na 40 m, poloplášťovou strelou Norma Vulkán 11.7 g. Jazvec bol na zimu veľmi slabo pripravený. Masti bolo tak do dlane. Kto vie, ako by sa vysporiadal so zimný spánkom. zobraziť celý popis