Túto tému som už s valdom rozdiskutoval cez súkromnú poštu a čo to som si musel aj prečítať a naštudovať. Keďže mu príspevok pomohol, dám ho aj tu, takmer v pôvodnom znení, preto aj jeho forma je taká aká je. Je síce široký a istú časť venujem pozemkovým spoločenstvám ako takým, ale môže pomôcť aspoň z časti pochopiť problematiku. Text je dlhý, preto by bolo vhodné, keby môj príspevok admin upravil aspoň po odstavcoch.

Nový zákon o pozemkových spoločenstvách uvádza okrem spoločnej nehnuteľnosti aj nový typ pozemkových spoločenstiev, ktoré možno založiť vlastníkmi lesných a poľnohospodárskych nehnuteľností za účelom ich spoločného racionálneho obhospodarovania. Ide o vytvorenie tzv. spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, a teda nie spoločnej nehnuteľnosti. Zatiaľ čo spoločná nehnuteľnosť je v zásade nedeliteľná a nemožno podielové spoluvlastníctvo k tejto nehnuteľnosti zrušiť a vyporiadať podľa § 141 a 142 Občianskeho zákonníka, pri spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti spoluvlastníctvo a ani spoločná nehnuteľnosť, na ktorú by sa vzťahoval režim nedeliteľnosti, nevzniká. To znamená, že medzi členmi tohto typu spoločenstva nevznikajú ideálne podiely k pozemkom; každý z členov má i naďalej zachované výlučné vlastníctvo ku konkrétnemu pozemku (vie teda, ktorá reálna časť zo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti je jeho), pričom tento prenecháva do správy spoločenstva. Nový zákon však výslovne neustanovuje, či člen tohto typu pozemkového spoločenstva môže so svojím pozemkom z tohto spoločenstva kedykoľvek vystúpiť. Zrejme to nebude možné a členstva sa bude môcť „zbaviť“ len prevodom, resp. prechodom pozemku na iného člena spoločenstva alebo tretiu osobu. Do úvahy ďalej prichádza zrušenie pozemkového spoločenstva, ak s tým bude súhlasiť nadpolovičná väčšina členov.

Spoločná nehnuteľnosť alebo spoločná obhospodarovaná nehnuteľnosť má však význam z hľadiska zákona 97/2013 (výpočet výšky podielov/hlasov, majetkové vysporiadanie atď.), ale vo vzťahu k zákonu o poľovníctve to vplyv nemá.

Avšak nebavme sa tu teraz o vlastníckych právach v rámci spoločenstva, ale o postúpení práva poľovníctva a odmenu za toto postúpenie inej osobe- vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti sa môžu nechať zastupovať a splnomocniť na to inú osobu. Zo splnomocnenia musí by zrejmé akej veci sa splnomocnenie týka. Toto splnomocnenie nemožno stotožňovať s oprávnením rozhodovania vo veciach pozemkového spoločenstva, nakoľko právo rozhodovania o užívateľovi poľovného revíru sa vzťahuje k celému revíru a nie k spoločnej nehnuteľnosti pozemkového spoločenstva.Inak povedané splnomocnený zástupca ( "predseda spoločenstva"/výbor ) môže pri rozhodovaní o využití práva poľovníctva zastupovať len jednotlivých vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí ho k tomu splnomocnili. Samotný zákon 97/2013 presne stanovuje právomoci zhromaždenia, výboru aj dozornej rady v zmysle pozemkového spoločenstva, pokiaľ štatutár spoločenstva, čiže výbor nemá splnomocenie od jednotlivých vlastníkov zastupovať ich pri uzatváraní zmluvy o poľovnom revíri, tak nemôže mať bez splnomocnenia aj práva vlastníka, čo sa vyplácania peňazí týka.

V zákone sa jasne píše, že:
(1) Výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.
(2) Výbor koná za členov spoločenstva okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2 pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.

Čo sa týka odseku 1, je jasné, že výbor sa riadi zákonom, stanovami a zmluvou, ktoré podľa zákona schvaľuje zhromaždenie vlastníkov pozemkového spoločenstva. Čo sa týka odseku 2, tak ide vlastne o vecnú legitimáciu výboru v súdnych konaniach o určenie vlastníckeho práva, užívania spoločnej nehnuteľnosti a podnikania na nej.

Čo sa týka samotného zastupovania pri uzatváraní zmluvy: Pozemkové spoločenstvo nemôže zastupovať predseda a hlasovať za pozemky v užívaní pozemkového spoločenstva. Ako som uviedol právo výkonu poľovníctva je individuálnym právom, ktoré nepatrí spoločenstvu ale vlastníkom. Predseda resp. ktokoľvek môže zastupovať len tých vlastníkov od ktorých má splnomocnenie. Nemôže teda na zhromaždení hlasovať hlasom zodpovedajúcim celej výmere spoločenstva ak nemá na to splnomocnenie od všetkých vlastníkov. Toto individuálne právo sa vzťahuje aj na pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť.
Pri hlasovaní na zhromaždení vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri ma každý vlastník taký hlas akú výmeru vlastní v poľovnom revíri. Ide zväčša o súčet výmier viacerých vlastnených pozemkov či spoluvlastníckych podielov. Teda aj podielov na pozemkoch majúcich charakter spoločnej nehnuteľnosti. Rovnakým spôsobom sa určuje hlas SPF, ktorý je oprávnený v tomto práve zastupovať jednotlivých ( neznámych ) vlastníkov nie na základe splnomocnenia ale zo zákona.

Nikde v zákone o pozemkovom spoločenstve nie je napísané, že spoločenstvo môže preberať platby za členov spoločenstva, týkajúce sa postúpenia práva poľovníctva. Navyše zákon o poľovníctve jasne hovorí, že (1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou
a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru,
b) poľovníckej organizácii podľa § 32,
c) fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),
d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

Nikde tam nie je uvedené, že takéto užívanie možno preniesť na pozemkové spoločenstvo, ktoré ďalej toto práva prenesie a tým pádom aj berie odmenu za jeho postúpenie (nie nájom, lebo prenájom poľovného práva nie je). Zákon o poľovníctve hovorí aj o náhrade, kde Dohodnutá náhrada za užívanie poľovného revíru patrí jednotlivým vlastníkom spoločného poľovného revíru podľa podielu poľovných pozemkov na celkovej výmere poľovného revíru.
Čiže nepatrí pozemkovému spoločenstvu, ale jednotlivým vlastníkom, bez ohľadu, že sú aj členmi pozemkového spoločenstva. Štatutár pozemkového spoločenstva môže akurát na základe splnomocnení od každého jednotlivého vlastníka zastupovať týchto na združení vlastníkov poľovných pozemkov, prípadne za nich prevziať aj peniaze, ale aj nato musí byť splnomocnený. Peniaze patria vlastníkom, ktorým by to malo spoločenstvo, resp. splnomocnený štatutár vyplatiť a ak sa ich následne rozhodnú vložiť do pozemkového spoločenstva je to len ich vec. Čo sa týka zastúpenia, zákon o poľovníctve síce hovorí, že na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov, čiže napr. aj výbor pozemkového spoločenstva, avšak podľa môjho názoru s poukazom na ostatné §, ten musím mať splnomocnenie od jednotlivého vlastníka. Čo sa týka náhrady, tá patrí vlastníkom. V prípade, že je splnomocnený aj výbor na zastupovanie, samostatná účasť vlastníka má prednosť pred splnomocnením, splnomocnenie je len substitúcia. Toľko môj názor. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 4

pre odborníkov odvolávajúcich sa na vytrhnuté citácie paragrafov dávam do pozornosti tento citát "K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. (nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 3

Macol, pekné dychové cvičenie :-) . no chýba akýkoľvek argument pre, či proti. K bohorúhačstvu: Bohorúhačsky popieram i povinné členstvo v spk Bohorúhačsky popieram zákonnosť konštituovania spk. Bohorúhačsky sa odvolávam na fakt, že v celej únii je plne rešpektovaný princíp nakladania s poľovným právom vlastníkom. Bohorúhačsky tvrdím, že štátne orgány sa svojimi rozhodnutiami a konaním vedome vyhýbajú uplatňovaniu zákona o poľovníctve. Ale k diskutovanému problému: Je právo poľovníctva hospodárením na pozemku? Objasni, ako s ním hospodári také spoločenstvo vlastníkov, kde ho má zákon 97 v predmete činností spoločenstva. Poprosím uviesť, kde sa vlastník vzdal svojho práva v prospech nejakého spoločenstva, ktorým právnym aktom a akých práv sa vzdal, poprosím uviesť zákon a §. Vlastník zostáva vlastníkom aj so svojimi právami, nech je aj v spoločenstve vlastníkov. Dôkazom je list vlastníka. Či nemám pravdu? Ak nie, poprosím uviesť zákon a §. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 3

namreh, porozmýšľaj skôr než odsúdiš... na základe čoho sa domnievaš, že členovia urbáru ti ako predsedovi môžu udeliť právo zastupovať ich pri zmluve o revír nejakým hlasovaním??? kde, v ktorom zákone bolo umožnené urbáru vystupovať ohľadom poľovníctva???? to právo je spojené s vlastníkom poľovného pozemku, čo urbár nikdy nebol. že sa to tak robilo a robí? nuž ver, že v rozpore so zákonom... ale keď ma chceš znevažovať, tak najlepšie tým, že mi ukážeš, ako sa mýlim. a nikdy som sa tomu nebránil. takže vysvetli nám, ako to u vás v urbári hlasujete o zastupovaní. a k rpíspevku k valdovi: prečítaj si pozornejšie, čo píše, ... 3500ha, 2500ha, 800ha, 1800ha ... a neurážaj sa, nemáš príčinu ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

1) Je Spoločná nehnuteľnosť založená v zmysle zákona 97/2013, POĽOVNÝ POZEMOK? 2) matus66, mitko, upozorňujem na §2 ods.2 zákona 97/2013 "(2) Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 10, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak." Nájdite mi prosím Vás v týchto ustanoveniach, kde mi odoberajú právo rozhodovať samostatne o výkone poľovného práva. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

matúš, v tvojom príspevku nadviažem len na predmetné citované články Ústavy SR a tým aj na namrehovu otázku, kde v zákone je zakázané spoločenstvu rozhodovať o postúpení práva poľovníctva. To, čo si odcitoval, je síce pravda, avšak aj konanie "niečoho" čo zákon nezakazuje vo väčšine prípadov v praxi neplatí absolútne, len relatívne lebo v realite potom nastáva situácia, že nejde o uplatnenie práva(konať čo nie je zákonom zakázané), ale o uplatňovanie si nároku, na ktorý však v zmysle existencie konfliktu s oprávneniami/právami iných nemá vykonávateľ daného rozhodnutia(ním chápaného nároku) právo, pretože vlastník konkrétne určeného práva je už niekto iný (v tomto prípade vlastník pozemku). To, že zákon niečo výslovne a priamo občanovi/spoločenstvu nezakazuje automaticky neznamená, že to občan/spoločenstvo môže vykonať, musí sa skúmať aj konflikt alebo rozpor s významom iných právnych ustanovení, preto takéto "práva" podľa mňa platia len relatívne nie absolútne (nesmie dôjsť k obmedzeniu práv iných, resp. k rozporu s ustanoveniami zákona/nov, ktoré tieto práva výslovne vymedzujú a niekomu priznávajú. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

matus: Mal som napísaný dlhší príspevok, ale odhlásilo ma, tak to tu nasúkam aspoň v skratke. Výkon práva poľovníctva považujem za majetkové právo, ktoré však vyžaduje osobitný druh odbornej spôsobilosti (môže ho vykonávať iba ten kto zložil skúšku z poľovníctva, spĺňa podmienky pre vydanie poľovného lístka, i pre vydanie zbrojného preukazu a spravidla je (môže byť) členom poľovníckej organizácie využívajúcej právo poľovníctva.Vlastník/vlastníci však určujú to, ktorý z oprávnených odborne spôsobilých subjektov bude užívať revír a to postúpením na základe zmluvy o užívaní poľovného revíru, pokiaľ sa ho teda nerozhodnú užívať sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie. Čo sa týka rozhodovania o užívaní spoločnej veci v intenciách zákona č. 97/2013 Z.z., pod týmto ja osobne chápem užívanie vo forme vykonávania poľnohospodárskej prvovýroby a s ňou súvisiace spracovanie alebo úprava poľnohospodárskych produktov a hospodárenie v lesoch a na vodných plochách, čo vyplýva aj z § 19 predmetného zákona, pričom len v uvedenom/ naznačenom rozsahu môže spoločenstvo rozhodovať čo sa užívania týka. Taktiež netreba zabúdať ani na účel a dôvod pre aký vznikajú pozemkové spoločenstvá v intenciách zákona 97/2013 a tým nie je výkon práva poľovníctva ako jednej z foriem užívania spoločnej nehnuteľnosti (čo vyplýva aj z definície tohto pojmu uvedeného v Zákone o poľovníctve) a to vzhľadom nato, že zákon o takomto spôsobe resp. možnosti užívania spoločnej nehnuteľnosti ani nehovorí a ani naň neodkazuje. Toto právo, jeho vznik, využitie aj postúpenie upravuje práve Zákon o poľovníctve, ktorý ho viaže na osobu vlastníka. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

ku príspevku: macol, 4.7.2015 o 22:56 ... dookola si čítam tento príspevok a neviem ho pochopiť. autor si zrejme myslí, že poľovníctvo je súčasťou hospodárenia v spoločnej nehnuteľnosti. tu je zrejme pes zakopaný. v tomto ho uisťujem, že v zmysle zákona 97 možno hospodáriť len s pozemkami a s tým, čo je s nimi pevne spojené - tráva, stromy... a nie s tým, čo sa po pozemku voľne pohybuje. lebo ak áno, tak potom platí môj absurdný príklad o tom, že pozemkové spoločenstvo môže rozhodovať o čomkoľvek a komkoľvek, čo sa zrovna na pozemku nachádza, alebo má s pozemkom nejakú súvislosť. presne to totiž svojím výkladom macol i matus66 tvrdia. a presne z tohoto dôvodu je odkaz 6) nezmyslom! na rozdiel od macola si myslím, že ak súd rozhodne v prospech ústavy - práv vlastníka - tak to nebude zlé, práve naopak! zatrhne svinstvá, ktoré tu súčasná garnitúra bežne praktikuje. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

Matus66, Ďakujem ti, že sa zapájaš do diskusie. A čo hovoríš na A: §4 ods. 2 zákona 274/2009 Z.z.? ﴾2﴿ Na podanie návrhu na uznanie spoločného poľovného revíru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov počítaný podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaný. B: §2 ods. 2 zákona 97/2013 Z.z. ("﴾2﴿ Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 10, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak.") ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

už som to písal, ale zjavne to ostalo bez povšimnutia.. pozemkové spoločenstvá na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov vystupujú na základe § 5 ods. 2 zákona 274/2009 Z.z. pred tým ako začnete vstupovať ďalej do diskusie, pokúste sa prosím toto ustanovenie prečítať. Ak tu niekto argumentuje Ústavou SR (čo ma mimochodom vždy baví) tak sa domnievam, že asi čl. 20 ods. 1 Ústavy..no áno, taký tu je, ale dodávam, že je tu aj čl. 20 ods. 5 Ústavy.. a tým iným predpisom o ktorom ústavodarca hovorí je v danej veci práve 97/2013 a 274/2009. Snáď tu tomu nikto neverí, že nejaký spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti, keď sa na pozemkovom spoločenstve väčšinovo dohodnú, že kto by mal ich pozemky poľovnícky užívať, príjde samostatne na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a bude môcť hlasovať ako sa mu chce.. veď tomu by bolo absurdné!!!! Spoločná nehnuteľnosť je preto spoločná, lebo VŽDY ide o pozemky vo vlastníctve viacerých osôb (skúste si počítať pôvodné uhorské predpisy, podľa ktorých "urbár" vznikal, tu totiž nejde o "bežnú vec v spoluvlastníctve viacerých osôb") a preto sa o jej užívaní - AKOMKOĽVEK - musí rozhodnúť VŽDY spoločne. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

apple kdejaký urbár citujem teba tu bol omnoho skôr ako polovné združenia.V urbárskom práve sa na Slovensku vyznajú možno 5 právnici.Vysvetli mi ako som porušil práva vlastníka keď na valnej hromade bolo odhlasované že ako predseda ich mám zastupovať pri podpise práva?Najskôr si zistite čo vlastne urbár je a potom do neho rýpte.Bol som na školeniach s tvorcami zákona,myslím že niečo o tom viem.Rád som čítal tvoje príspevky,v mnohom s tebou súhlasím ale zdá sa mi že nie je na svete vec v ktorej nie si odborník a ktorá by bola dobrá.A už sa nemienim zapájať. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Matus:S 2/3 tvojho prispevku suhlasim, ale s tym zaverom vobec a to najma s tvrdenim "Z tohto dôvodu sa preto domnievam, že vlastnícke právo k spoločnej veci nemôže na zhromaždení vlastníkov vykonávať vlastník samostatne, ale za poľovné pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť môžu konať len orgány pozemkového spoločenstva (v zmysle odkazu pod čiarou k § 5 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z.)." Jednak sa to bezne deje, poznam reviry kde sa vlastnici zucasnili zhromazdenia osobne aj ked su sucasne clenmi spolocenstva, neboli zastupene urbarom a urbaru ani nebola vyplacana nahrada a zaroven je tu aj paragraf 14 zakona o polovnictve, ktory jasne hovori, kto s kym uzatvara zmluvu o uzivani polovneho reviru. Prava vlastnika vyplyvajuce aj z Ustavy SR nemozu byt obmedzene zakonom s nizsou pravnou silou, najma ak iny paragraf toho isteho zakona toto pravo vlastnikovi expresis verbis priznava. A naviac do buducnosti, ved zmluva o uzivani polovneho reviru moze byt riesena x rokov po tom ako vstupim do pozemkoveho spolocenstva. Takiez pravo vlastnika bude mat vzdy prednost pred nazorom zastupcu spolocenstva, co sa tyka spolocnej nehnutelnosti tak obmedzenia plynu z hladiska nakladania s nou, resp.vysporiadania, nie z hladiska postupenia prava na uzivanie polovneho reviru. Navyse si nemyslim, ze zakon o pozemkovych spolocenstvach je v pomere speciality k zakonu o polovnictve co sa postupenia prav na uzivanie reviru tyka, obsahom zakona o pozemkovych spolocenstvach je iny druh cinnosti a zastupovanie vlastnikov pri postupeni prava na uzivanie reviru ani neupravuje. Ako som uz uviedol toto pravo vlastnika je individualne pravo a zastupca pozemkoveho spolocenstva podla mojho nazoru nemoze zastupovat nazor celeho spolocenstva, teda vsetkych vlastnikov iba na zaklade vacsinoveho rozhodnutia jeho clenov. Viac som to rozvinul v prvom prispevku, rozoberalo sa to aj v inych temach. To, ze je zakon o polovnictve taky aky je, je fakt,a to, ze niektore urbare vyjadruju nazor vlastnikov aj bez ich predchadzajuceho splnomocnenia na zhromazdeni vlastnikov polovnych pozemkov este neznamena, ze ich postup je zakonny. Ale krasne vidno, ze co pravnik, to iny nazor. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

ja si radšej zopakujem učivo z prvej triedy. právo výkonu poľovníctva je právo spojené s vlastníctvom poľovného pozemku. teda je to právo z ústavy. ak ho chcem na niekoho posunúť, tak existuje spôsob v zmysle OZ. pozemkové spoločenstvá akéhokoľvek typu sú zložené z pozemkov, ktoré majú vlastníka. tomu prináležia práva z toho vyplývajúce. ak sa združí v nejakom spoločenstve, tak slobodne naloží s nejakým svojím právom. v prípade spoločenstiev sa jedná o OBHOSPODAROVANIE. aj zákony, ktorými sa riadi hovoria o obhospodarovaní. nie o právach ohľadom poľovníctva. teda ak sa v prospech týchto spoločenstiev chce niekto vzdať, tak to musí urobiť zákonným spôsobom! takže právo vlastníka nakladať s právom poľovníctva nemôže niekto iný, len keď vlastník na to niekoho splnomocní!!! a dať to do stanov? dá sa, ale zákonným spôsobom a hlasuje sa len o tom, že sa súhlasí s činnosťou štatutára nad rámec zákona, v rámci ktorého spoločenstvo funguje. toľko opakovanie z prvej triedy. pokiaľ sa mýlim, treba ma opraviť, rád sa priučím, od toho je opakovanie. :-) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

matúš, ja sa opieram o takýto názor: právo poľovníctva je vlastníckym právom, a to už od stredoveku a je späté s vlastníctvom pozemku. teda odvolávka na ústavu je podľa mňa naprosto v poriadku. a zákon o poľovníctve toto vlastníctvo rešpektuje. no súdruhovia pri zabezpečovaní si svojich záujmov do neho dostali - do odseku 6 podľa mňa hlúposti. pri zák 97 je to odkaz na §16. samotný zákon je o združovaní vlastníkov za účelom obhospodarovania svojich pozemkov. teda zvolili si spôsob, akým ich budú hospodársky využívať. nikde z zákone nie je, že by sa týkal niečoho iného, nebodaj ešte aj iných práv. ani v §16. lebo ak ho chceme vykladať tak, že sa týka aj poľovného práva, tak to je už šamanstvo. na základe toho istého výkladu potom spoločenstvo môže bez môjho súhlasu aj pozemok predať. stanovy musia byť taktiež v súlade so zákonom! nejaké nakladanie s právom poľovníctva v zákone nie je, tak to nesmie byť ani v stanovách! v každom type spoločenstva vlastník zostáva vlastníkom, stačí sa pozrieť do katastra. k zákonu 504 a zmluve... zákon vraví, že nájomca môže zastupovať vlastníka pri prenájme práva poľovníctva a môžu to dať do zmluvy o nájme poľnopôdy. aj bez tohoto ustanovenia to mohli. no podľa mňa OZ jasne definuje, ako sa postupuje pri právach a zastupovaní pri ulatňovaní týchto práv. je to plnomocenstvo. teda ak sa do zmluvy o nájme poľnopozemkov dá aj zastupovanie, podľa mňa musí byť formulované v zmysle OZ - §31. takže nejaká iná formulka je k ničomu. ak chcem aby v mojom mene - v pri zastupovaní mojich práv vystupoval advokát, tak základom o.i. je plnomocenstvo, žiadne voľná zmluvná tvorba! a k tvojej poslednej vete: "o jej užívaní - AKOMKOĽVEK - musí rozhodnúť VŽDY spoločne." : áno, ale v zmysle zákona!!! ale nikde nevidím, že by zákon niečo také umožňoval! lebo ak máš pravdu, tak spoločenstvo by mohlo rozhodnúť aj o tom, kto bude dediť, aj o tom, či sa člen môže oženiť - lebo vzniká nový spoluvlastník.... teda trvám na tom, že právo poľovníctva je PRÁVOM vlastníka, a že s ním ako takým môže nakladať len jeho vlastník! .............. a k ústave, vravíš čl. 20, odsek(5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. myslíš, že toto je ten prípad ohrozenia bezpečnosti štátu? či ide o hrozenie práv iných? kto sú to tí iní???? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

matus, ak platí ústava, ak platí, že práva vlastníka sú nedotknuteľné okrem prípadov, z dôvodov presne vymedzených zákonom /OZ/ tak je mi divné, že o nich môže niekto rozhodovať väčšinovým hlasovaním. tieto práva ani za socializmu neboli popreté, ani že právo poľovníctva patrí vlastníkovi. dokonca ani pri združstevňovaní!!! a ty tu tvrdíš, že užívanie právo poľovníctva je dokonca obhospodarovaním!!!!! nuž na to treba odvahu, to ti musím uznať. ale to je všetko. tvrdíš, že na základe §16 zákona 97 možno o právach hlasovať! to je fakt silná káva. a že väčšinovýn hlasovaním môžu rozhodovať uplatňovaní práva vlastníctva - práva poľovníctva. nastupuje nová éra popierania základných ľudských práv? verím, že nie, hoci to tu tým veľmi silno zaváňa. ty totiž tieto práva priamo popieraš naozaj divnými konštrukciami a dávaš signál, že čosi v tejto republike nie je v poriadku. áno, nie je, pretože ešte aj štátne inštitúcie, ktoré majú v prvom rade dbať na zákonnosť ju svojím reálnym konaním popierajú. a misto toho, aby si sa voči tomu razantne ohradil, tak tento stav ešte podporuješ nezmyselnými, scestnýmije, zdôvodňovaniami. je mi ľúto že sa takto musím vyjadriť, ale nejde to ináč. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

ale, ale, ale.... tak uplatňovanie práva je brojenie???? mám sa teda ešte čo učiť. argument, že na slovensku je to tak je skutočne sinlým právnym argumentom! a bohužiaľ platí... a prečo stále podsúvaš nejaké hlasovanie o právach, dokonca už 100%tné... o právach sa nehlasuje!!!! tie vlastník môže uplatňovať zákonným spôsobom a nie niekto iný miesto neho!!!!!!!!!!!! ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

a k interpunkcii: aby si jej porozumel - Nahrádzajú vypustenú časť textu, vnútri textu vyznačujú prerušovanú reč. napíš, čomu nerozumieš, vysvetlím, rozvediem, použijem i zložené vety ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

mitko, vlastník môže nakladať so svojimi právami len zákonným spôsobom. Niekto iný s nimi môže nakladať len za taxatívne vymedzených podmienok a zákonom vymedzeným spôsobom . Rozumiem snahám hlasovať o nich kvôli jednoduchosti procesu, ale žiadny zákon , tobôž už nie ústava také niečo neumožňuje. Viete čo vraví??? Prečítajte si to všetci nahlas a počúvajte sa: „ĽUDIA SÚ SLOBODNÍ A ROVNÍ V DÔSTOJNOSTI I V PRÁVACH. ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY SÚ NEODŇATEĽNÉ, NESCUDZITEĽNÉ, NEPREMLČATEĽNÉ A NEZRUŠITEĽNÉ.“ Tu máte napísané, že o právach nemožno hlasovať, že o nich nemôže rozhodovať niekto iný, že každý si je nositeľom svojich práv a rozhoduje si o nich sám. O čom sa tu teda vedie taká vášnivá debata? O čom to tu presviedčate? Že nejaký odkaz 6) novelizuje ústavu? A poprosím, nepodsúvajte mi, že je to môj názor. Tak znie ústava, ja len z nej citujem. A k tomu mi naozaj stačí priemyslovka. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

už čuším...,povedané bolo asi všetko,niečo viac by už bolo opakovaním a to by už stratilo na podstate a zaujímavosti tejto diskusie...:) ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

Súhlasím s Heklerom. Matus66, ak by sme sa len striktne držali: §5 osd. 2 "Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov.6﴿" , tak potom by sa samotný VLASTNÍK poľovných pozemkov ani nemohol zúčastniť Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov!!! Musel by jeho práva VŽDY vykonať orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov.6﴿ Či??? ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0