Málo, ale predsa si aj ja rád „zakulinárčím“. Poďme teda ku gulášom a k jeho príprave. Gulášov je viac druhov a myslím si, že v prevažnej miere majú takmer navlas rovnaký základ. Neskôr, podľa druhu gulášu sa menia len vložky a prípadne zavárky, ingredencie. Guláš a iný už hotový pokrm sa hodnotí nie len podľa chuti, ale aj podľa vôňe, farby, konzistencie, použitých surovín, teda z odbornejšieho hľadiska. Mäso a zemiaky nesmú byť rozvarené, ale ani tvrdé. Jednou za základných poučiek v kuchárskej terminológii je: ku tmavým mäsám podávame tmavšie šťavy, omáčky, ku svetlým, resp. bielym mäsám opačne. Kuchári tvrdia ( je to aj v knihách ), že tmavšiu šťavu, omáčku dokážu urobiť cibuľou – jej dĺžkou restovania na panvici, ktorú restujú úplne do červena, až hneda na miernom plameni a za neustáleho miešania ( aby nezhorkla, nepripálila sa ). Toto je podľa mňa dôležité, takto správne orestovaná cibuľa robí tmavú šťavu, omáčku. Keďže divina patrí z hľadiska rozdelenia ku tmavým mäsám a šťava alebo omáčka má byť tmavšia, patrilo by to robiť tak. Môj postup prípravy kotlíkového gulášu:
– Na rozpálenú masť vložím pokrájanú cibuľu ( prekrojená po dĺžke napoly a krájaná naprieč), po chvíli pridám dobrú rascu ( pred pridaním nožom mierne naruším jej celistvosť ) a restujem do červenohneda (treba pri tom byť a miešať do konca, aby sa cibuľa nepripálila – nezhorkla ), pridám sladkú ml. čer. papriku, zamiešam a bleskovo zalejem troškou vody ( aby nezhorkla ), pridám pokrájané mäso, posekané kosti ( zosilnenie šťavy ) a orestujem na silnom plameni, nech sa mäso „zavrie“, pridám soľ, mleté korenie (chili), polovicu pretlačeného cesnaku ( druhú na konci varenia ) a restujem až do úplného vydusenia vody ( dá sa to zistiť varechou, keď ňou urobím cestičku v mäse – základe a cestička sa nespája – niekto to robí aj dlaňou nad hrncom – keď táto nenavlhne, už nie je voda ), potom znovu podlejem trochou vody, pridám zelenú papriku a olúpané paradajky ( v zime lečo ) a znovu restujem – stále miešam do vydusenia vody ( Kuchárski znalci to údajne robia až trikrát a práve v tom vidia silu základu a celkového zdaru ), potom zalejem vodou a už len za občasného premiešania na slabom plameni dusím, NIE VARÍM (eda zalejem vodou, aby táto bola asi 2-5cm nad pokrmom). Neskôr pridám už viac vody, pred koncom pokrájané zemiaky a keď sú tak skoro akurát ( oni ešte dôjdu, pozor na to ) dochutím, resp. zvýrazním ešte chute už horeuvedeným, s pridaním dobrej, najlepšie domácej majoránky, ktorú medzi dlaňami rozdrolím.
– Niekto dáva trochu húb, prípadne červ. vínko, pivko, celé nové korenie ( málo ), ihličie, rôzne vnate, pór, atď – prípadne iné koreniny a nemusí to byť v žiadnom prípade chybou, skôr naopak. Občas aj ja rád odskočím od klasiky. Pokiaľ by som varil guláš ku knedli, teda hustejší, robím zápražku ( nikdy nie zátrepku ). Zápražka musí byť ale správne pripravená 4-6 min restovať a prevariť 45min až hodinu ( podľa prísnej gastronómie a normy ), teda žiadnych 5-20 minút a podobné nezmysly, ktoré sa bežne uvádzajú a bežne aj praktizujú – to je väčšinou uľahčenie si roboty. Bežný stravník na to nikdy nepríde a ľudí najviac zaujíma chuť a množstvo – nie kvalita pripravovaného jedla. A chuť sa dá bohužiaľ vždy nejako urobiť. To je len môj názor