Agentúra ECHA na jednej strane zakazuje používanie olova v strelive, ale na druhej strane nehovorí o možných nepriaznivých účinkoch alternatívnych materiálov ako meď, zinok, železo, bizmut alebo volfrám nie len na životné prostredie ale aj človeka ( strelca ). Okrem škodlivých účinkov v dôsledku priameho požitia kovov sa už u rôznych organizmov preukázali akútne toxické účinky rozpustených ťažkých kovov vo vodných systémoch (t.j. prostredníctvom expozície vo vode). Riziko pre vodný biotop teda predstavujú aj niektoré nové a alternatívne materiály ako náhrada za olovenú muníciu od európskych výrobcov, ktoré sa väčšinou používajú na lov vodného vtáctva a nakoniec skončia vo vodných systémoch.

Na túto tému bolo spracovaných niekoľko vedeckých štúdií, za ktoré predkladám výsledky jednej z nich, ktorá bola vypracovaná na Technickej univerzite v Mníchove na fakulte prírodných vied. Pre potreby štúdie bolo vybraných 9 druhov brokových nábojov vzhľadom na široké zastúpenie rôznych brokových materiálov dostupných v EÚ: olovo (Pb), železo (Fe), meď (Cu), zinok (Zn), volfrám (W) a bizmut (Bi).

Boli zastúpený výrobcovia – Fiocchi, RWS, Winchester, Eley, Cartouchefob a RUAG Ammotec. Pri dvoch nábojoch ( Fiocchi a Eley ) boli vybrané broky veľkosti 3,5 mm a u ostatných 3,75 mm.

Výsledky uvedenej štúdie preukázali, že niektoré alternatívne materiály predstavujú vyššie ekotoxikologické riziko pre vodné organizmy ako klasická munícia na báze Pb.

V závislosti od typu brokov sa už počas expozície počas prvých 24 hodín vylúhovali veľké množstvá kovov. Prekvapivo, kov, ktorý sa väčšinou uvoľnil do vody ako prvý, nebol nevyhnutne deklarovanou hlavnou zložkou brokov, ako sa to ukázalo pri 6 z 9 typov brokov v tejto štúdii. To môže byť spôsobené dodatočným povlakom povrchu brokov, ako bolo pozorované pri jednom druhu oceľových brokov, kde boli vo vzorkách vody zistené vysoké koncentrácie zinku.

Záverom sa v štúdii konštatuje, že jej výsledky jednoznačne naznačujú, že niektoré náhrady za olovenú muníciu, ktoré sa môžu hromadiť v sladkovodných systémoch, sú nedostatočne zvažovaným ekotoxikologickým rizikom. Podľa výsledkov v štúdii predstavujú typy brokov vylúhujúce meď alebo zinok vysoké riziko pre vodnú biocenózu, zatiaľ čo broky z volfrámu, bizmutu alebo ocele bez toxického povlaku by mohli byť alternatívami, ale sú tiež škodlivé pre vodné živočíchy.

Zákaz olovených brokov s cieľom chrániť ľudí a iné druhy stavovcov, ako je vodné vtáctvo, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje na úrovni Európskej únie, sa preto musí kriticky posudzovať aj z hľadiska dostupných náhrad, ktoré nesmú byť pre vodné systémy nebezpečnejšie.

Na základe zistení tejto štúdie tvrdenia výrobcov, že ich strelivo je „bezolovnaté“ alebo predstavuje správnu a ekologicky bezpečnú náhradu olova, jednoznačne neznamená, že nemá  toxické účinky.

Povolené používanie alternatívnych materiálov brokov v blízkosti vodných plôch malo vychádzať z dôkladného hodnotenia ekotoxikologického rizika, ktoré v ideálnom prípade zahŕňa už dobre známe riziko pre vtáčie druhy, ako aj menej dobre zdokumentované riziko pre vodné alebo suchozemské druhy.

Ďalšou oblasťou o ktorej ECHA nehovorí v súvislosti so zákazom streliva na báze olova sú údaje o emisiách pri streľbe s alternatívnou (bezolovnatou ) muníciou. Vzhľadom na to, že poľovníci musia absolvovať povinné kontrolné streľby na strelniciach, je táto problematika veľmi dôležitá. Bolo už publikovaných mnoho vedeckých prác na túto tému a v nasledujúcich riadkoch budú uvedené niektoré ich výsledky.

Podľa štúdie uverejnenej v Journal of Occupational and Environmental Hygiene pozostávali častice (~ 30 mg ) predovšetkým z kovov, ako sú Cu, Zn a Fe, spolu so sadzami vznikajúcimi pri nedokonalom spaľovaní. Heterocyklické aromatické zlúčeniny obsahujúce dusík ako karbazol, chinolón a fenazín boli zodpovedné za niektoré z 25 najvýznamnejších chromatografických špičiek spolu s PAH, difenylamínom a ftalátmi. Použitím elektrického nízkotlakového impaktora sa preukázalo, že viac ako 90 % častíc produkovaných bezprostredne po výstrele zo zbrane malo priemer menší ako 30 nm, a tak väčšina častíc dymu zo zbrane patrila do režimu nanočastíc.

V ďalšej štúdii uverejnenej v Journal of Toxicology and Environmental Health sa uvádza, že emitované častice boli zvyčajne menšie ako 4 μm, s veľkou väčšinou v ešte menších rozsahoch veľkostí, ako ukázala gravimetrická analýza a viacstupňový impaktor. Chemická analýza odhalila výrazné rozdiely v obsahu a koncentrácii niekoľkých kovov v časticiach. Častice z munície bez Pb vykazovali vyššiu cytotoxicitu ( vlastnosť jedov otravujúcich, rozrušujúcich bunky ) (EC50 = 2 μg/cm2) ako častice z Pb munície. Boli zistené vysoké korelačné faktory (>0,9) medzi bunkovou smrťou a obsahom medi a zinku. Tieto výsledky podporujú predchádzajúce zistenia, ktoré naznačujú súvislosť medzi emisiami výstrelov a horúčkou kovových výparov.

Ďalšia štúdia pochádza zo spolupráce Norwegian Institute for Air Research (NILU),  Norwegian Defence Research Establishment (FFI) a   Norwegian University of Life Sciences (NMBU), v ktorej sa uvádza, že strelivo s oceľovým jadrom vytváralo výpary zo strelných zbraní s väčším množstvom medi (Cu) a zinku (Zn) ako munícia s oloveným jadrom. Je to spôsobené najmä vyšším trením medzi hlavňou a strelou v dôsledku vyššej radiálnej tuhosti oceľového jadra a následne menšou schopnosťou deformácie pri prechode hlavňou.

Hlavné zistenia ukázali, že munícia bez olova vyvolala dočasné, ale výrazné zdravotné účinky, ako je horúčka, kašeľ, zvýšený C-reaktívny proteín (CRP) v krvi a zníženú funkciu pľúc, podobné symptómom kovovej horúčky. Okrem toho oxid uhoľnatý (CO) vo výparoch viedol k zvýšeným hladinám karboxyhemoglobínu v krvi exponovaných strelcov. Otrava CO môže viesť k bolestiam hlavy a vážnemu zníženiu úsudku a výkonnosti.

Podľa ďalšej štúdie uverejnenej v Journal of Occupational and Environmental Hygiene hlásili inštruktori, že počas ostrej streľby s bezolovnatou muníciou mali nepriaznivé zdravotné symptómy vrátane bolesti hrdla, kašľa a hlavy. Predchádzajúce štúdie zistili, že tieto symptómy sa vyskytujú napriek neprekračovaniu limitov expozície na pracovisku. V emisiách dominoval oxid uhoľnatý a ultrajemné častice. Ďalšie prevládajúce plyny zahŕňali oxid uhličitý, amoniak, formaldehyd, kyanovodík a oxid dusnatý pri meraní pomocou infračervenej spektroskopie s Fourierovou transformáciou.  Zistilo sa, že emitované častice pozostávali predovšetkým zo sadzí, medi a draslíka so stopovými množstvami vápnika, kremíka, sodíka, síry a zinku. Výsledky tohto výskumu potvrdili predchádzajúce práce a rozširujú charakteristiku emisií generovaných streľbou bezolovnatej munície. Podľa štúdie charakterizácia emisií poskytuje pohľad na potenciálne riziká expozície, ktoré môžu viesť k rozvoju nepriaznivých zdravotných symptómov, čo umožňuje vývoj stratégií na zmiernenie rizika.

Čo je dôvodom toho, že ECHA neposkytla takéto informácie ? Veď ako dôvodí tak jej ide hlavne o zdravie, ale asi nie strelca ( človeka ).

Ing. Ján Krnáč