výrub agátov - diskusia

Spartakit, kopírovať síce vieš, ale oveľa pohodlnejšie je dať odkaz a prečítať si to napr. tu odkaz

Nie je ten agát až taký zlý ako nejaký "novodobí experti" o ňom teraz vymýšľajú. Na Slovensku je už vyše 300 rokov a zrazu niekomu začína vadiť. Celospoločenský význam a funkcia agáta bieleho (Robinia pseudoacacia L.) v ekologických podmienkach nížinných oblastí Slovenska Ing. Štefan Kohán, CSc., LVÚ - VS Košice Úvod Okrem rýchlorastúcich mäkkých listnatých drevín majú v ekologických podmienkach nížinných oblastí Slovenska značný celospoločenský význam aj niektoré introdukované tvrdé listnaté dreviny. Jednou z týchto drevín je aj agát biely, ktorý patrí medzi významné rýchlorastúce tvrdé listnaté dreviny nielen u nás, ale aj v mnohých krajinách sveta. Pôvodné rozšírenie agáta bieleho je v severnej Amerike, a to medzi 43. až 35. stupňom severnej šírky v oblasti pohoria Appalache od Pennsylvanie až po Georgiu, kým v smere východo-západnom takmer od pobrežia Atlantického oceánu po Arkansas. V súčasnosti je prakticky rozšírený vo všetkých štátoch USA, pričom sa úspešne používa tiež ako pionierska drevina, na viazanie viatych pieskov, na zalesnenie spustnutých a devastovaných plôch, ako aj na zakladanie účelových výsadieb. Agát biely bol prvou drevinou, ktorú do Francúzska v roku 1601 doviezol vtedajší riaditeľ parížskej botanickej záhrady Robin, na počest ktorého dostal potom tento rod pomenovanie Robinia. Od tej doby sa rozšíril nielen ve väčšine európskych štátov, ale takmer na celom svete. Na začiatku ho používali najmä veľkostatkári pri zalesňovaní výmoľov a strží, suchých, piesočnatých pôd a podobne. V Moldavsku, južnej Ukrajine a v severnom Kaukaze je dnes najrozšírenejšou drevinou. V Bulharsku výmera agátových porastov dosahuje 73 000 ha, čo predstavuje 2,3 % výmery všetkých lesov krajiny a zároveň je najviac rozšírenou introdukovanou drevinou. Výmera agátových porastov vo Francúzsku je okolo 100 000 ha, kde sa najviac vyskytuje v oblasti Paríža a Lyonu. Rumunsko má celkove 191 000 ha agátových porastov, ktoré sú najviac rozšírené v oblasti Calafati na tamojších piesočnatých pôdach, kde sa nachádzajú súčasne najväčšie súvislé agáčiny. V SRN sa úspešne zalesňovali agátom bielym najmä devastované pozemky po ťažbe rúd a hnedého uhlia. Celková rozloha týchto porastov je okolo 6000 ha. Výmera agátových porastov v Španielsku dosahuje 3000 ha. V Číne sa veľký význam pripisuje agátu pri zakladaní ochranných lesných pásov ako aj pri pôdoochrannom zalesňovaní. V Argentíne sa agátove lignikultúry často aj zavlažujú (KERESZTESI et al. 1984). Otázkam pestovania agátových porastov sa z európskych štátov najväčšia pozornosť venuje už dávnejšie najmä v Maďarsku. Vyplýva to predovšetkým z tej skutočnosti, že celková výmera agátových porastov tam v súčasnosti je 280 000 ha, čiže 18,27 % lesnej plochy. Problematiku pestovania agáta úspešne riešili už v minulosti takí vynikajúci odborníci ako VADAS (1911) a RÓTH (1955). Výsledky, ktoré sa vo výskume a v lesníckej praxi do roku 1960 dosiahli, boli zhrnuté vo veľkej monografii (KERESZTESI et al. 1965). V tejto práci sa podrobne rozoberajú otázky šľachtenia, ochrany, ďalej obnovy, zakladania a výchovy agátových porastov, a to nielen v hospodárskych, ale aj v účelových výsadbách. Jednotlivé aktuálne dielčie problémy pestovania agáta v Maďarsku úspeýne riešili najmä BAKKAY (1956), TUSKÓ (1956), KAPUSI (1981), HALUPA (1981) a iní. Keďže sa záujem o pestovanie agáta v poslednom období zväčšuje nielen v lesnom hospodárstve, ale aj v iných odvetviach, bolo potrebné zhrnúť najnovšie teoretické i praktické skúsenosti v novej publikácii (KERESZTESI et al. 1984). Uznané a perspektívne klony sú podľa hospodárskeho cieľa rozdelené do troch skupín. Do prvej skupiny patria tie klony, ktoré poskytujú najcennejšie hrubé sortimenty, do druhej triedy zase tie klony, ktoré sú vhodné na výrobu veľkého množstva tenších sortimentov, kým tretiu skupinu tvoria najmä včelársky významné a dekoratívne klony na pestovanie predovietkým v účelových výsadbách. Niektoré z rajonizovaných klonov sa vyznačujú dvojakým hospodárskym cieľom, keďže sú tak produkčne, ako aj celospoločensky, najmä však včelársky a dekoratívne veľmi významné. Na základe dlhoročných skúseností, ktoré sa získali v ekologických podmienkach nížinných lesov Maďarska, na zdravotný stav agátových porastov najviac vplýva poškodenie neskorými mrazmi. Okrem už uvedených autorov v európskych krajinách sa s problematikou pestovania agáta zaoberali najmä FLEISCHMANN (1934), BLÜMKE (1950), SCHRÖCK (1953) a ďalší. Prvé správy o dovezení agáta na územie bývalého Uhorska sú z rokov 1710 až 1720. Na území Slovenska sa agát začal pestovať ako parkový strom a len neskoršie, keď sa zistili jeho priaznivé rastové a ostatné celospoločenské prednosti, sa pristúpilo k jeho pestovaniu vo forme rozsiahlejších porastov. Prvá zmienka o použití agáta na Slovensku sa datuje z roku 1750, kedy bol agát vysadený okolo pevnosti v Komárne (KERESZTESI et al. 1965). V 19. storočí sa začalo pestovanie agáta na Slovensku vo väčšom rozsahu, najmä na viazanie strží a výmoľov. V roku 1801 sa uvádza zalesňovanie v okolí Banskej Bystrice a v roku 1831 aj v oblasti južného Gemera (ŠŤASTNÝ 1970). Agát sa svojími vlastnosťami veľmi dobre hodil na pestovanie vo vtedajších urbárských, ako aj súkromných lesoch. Niektoré výsledky, ďalšie úlohy a perspektívy pestovania agáta na Slovensku zhrnul vo svojej práci CIFRA (1979). O technológiách zakladania a výchovy agátových porastov v hospodárskych aj v účelových výsadbách pojednáva KOHÁN (1993). Charakteristika vlastností agáta bieleho Agát biely je rýchlorastúca tvrdá listnatá drevina, ktorá sa na vhodných stanovištiach vyznačuje s krátkou, 25-30ročnou rubnou dobou. Máva pravidelnú, valcovitú korunu, ktorá prepúýša značné množstvo svetla. Vytvára hlboký a hustý koreňový systém a vyznačuje sa mimoriadne dobrou pňovou a koreňovou vymladnosťou. Je to slaná drevina a dobre znáša suché pôdne prostredie, avšak lepšie rastie na vhodných, čerstvých stanovištiach. Vývoj koreňového systému v značnej miere závisí od pôdnych pomerov. Korene agáta nemajú dobrú schopnosť preraziť uľahnuté vrstvy a preto sa môžu úspešne vyvíjaš len v dostatočne prevzdušnených vrstvách pôdy. Intenzita rastu koreňov v podstatnej miere závisí od vlhkostných pomerov stanovišťa. Na suchých stanovištiach je koreňový systém agáta bohato rozvetvený, kým na čerstvých stanovištiach je menej rozvinutý. Úspešné pestovanie agáta je možné predovšetkým na pôdach, ktoré dobre hospodária s vodou. Keďže je veľmi náročný na dostatočnú prevzdušnenosť pôdy, nie je účelné ho pestovať na nižšie položených lužných pôdach alebo na glejových pôdach, ktoré sa spravidla vyznačujú hlbšie položenou hladinou podzemnej vody. Preto na pestovanie agáta v nížinných oblastiach Slovenska sú najvhodnejšie polohy vyvýšené a dostatočne prevzdušnené pôdy. Z týchto dôvodov je hlboké nakyprenie pôdy pred výsadbou agáta najdôležitejším predpokladom dobrého rastu najmä v prvých rokoch. Opadané listie agáta sa pomerne rýchlo rozkladá, pretože má vysoký obsah vápnika a dusíka. Keďže agát je motylokvetá rastlina, baktérie, ktoré sú na jeho koreňoch, sú schopné viazať značné množstvo dusíka a takto v podstatnej miere zvyšujú obsah dusíka v pôde, čo v ročnom priemere môže znamenať až 50 kg na 1 ha lesnej pôdy. Výsledky výskumov, ktoré sa v poslednom období uskutočnili, ukázali, že agátové drevo má mnohé priaznivé vlastnosti, čo umožňuje jeho široké uplatnenie vo viacerých odvetviach (KOVÁCS 1977, HALUPÁNÉ 1981, MOLNÁR et al. 1983). Priaznivou vlastnosťou agátového dreva je značná kalorická hodnota (8360 - 16 300 kJ/kg), vysoký obsah kyslika a minimálny obsah zlúčenín síry (0,01 - 0,03 %), čo umožňuje iba nepatrné znečistenie prostredia. Pokiaľ sa týka chemického zloženia, obsahuje agátové drevo 41 % celulózy, 22,58 % pentozanov, 31 % lignínu, 5 % smoly a 0,32 % popola. Veľkou výhodou agátového dreva je, že jeho spracovanie vyžaduje málo energie, má mimoriadne dobrú izolačnú schopnosť a je odolné voči hubovým chorobám a hmyzovým škodcom. Okrem toho agátové drevo vykazuje podstatne vyššiu objemovú hmotnosť, tvrdosť, pevnosť, pružnosť a trvacnosť ako dubové drevo. Dôležité je tiež, že priaznivé technické vlastnosti agátového dreva možno rozličnými opatreniami, najmä parením a sušením, podstatne zlepšiť. Okrem tradičných výrobkov, ktoré sa doteraz používali najme v poľnohospodárstve, novšie výsledky výskumno-vývojových prác umožnili v poslednom období podstatne rozšíriť sortiment výrobkov z agátového dreva. Sem patria najmä sudárske výrobky, stolárske a nábytkárske výrobky, prahy, stropové dosky, palubovky na obklady a parkety, rohože, debny a tiež aj stavebné konštrukcie, plotovky, mostoviny, lepenky a napokon aj drevovláknité dosky. Dá sa očakávaš, že možnosti využitia agátového dreva sa v budúcnosti ešte rozšíria. Z uvedenej stručnej charakteristiky vlastností agáta bieleho a jeho dreva vyplýva, že na mnohých stanovištiach nížinných oblastí Slovenska, ktoré boli rozsiahlymi vodohospodárskymi zásahmi ovplyvnené a nie sú vhodné na pestovanie topoľov, bude plne odôvodnené pestovať agát ako rýchlorastúcu tvrdú listnatú drevinu tak v hospodárskych, ako aj v účelových výsadbách. Včelársky význam agáta Včelársky význam agáta spočíva v tom, že agátové porasty produkujú značné množstvo nektáru, ktoré treba využiť. Takto je agát aj včelársky najvýznamnejšou drevinou nížinných oblastí Slovenska a takto môže vytváraš veľkoplošnú základňu včelej pastvy. Súčasne si treba uvedomiť, že agát začína kvitnúť v polovici mája, kedy ešte včelstvá nedosiahli plnú silu. Okrem toho kvitnutie trvá pomerne krátku dobu, pričom obdobie kvitnutia spadá do neustáleneho májového počasia (CIFRA 1974). Produkcia nektáru agáta teda v podstatnej miere závisí od priebehu počasia počas doby kvitnutia. Keďže počasie v máji je prevažne neustálené, môže sa staš, že počasie neumožňuje, alebo obmedzuje tvorbu nektáru, pre ktorú je u agáta optimálna teplota 19 až 27 °C a optimálna priemerná vzdušná vlhkosť 50 až 70 % (HALMÁGYI 1975). Trvanie kvitnutia agáta je okolo 10 až 12 dní, kým predlženie kvitnutia je hospodársky veľmi významné. Preto sa v poslednom období pri šľachtení agáta prihliada aj na včelárske hľadiská, z ktorých je trvanie kvitnutia veľmi významné. Na základe výsledkov výskumu, ktoré sa uskutočnili v Maďarsku, sa zistilo, že objem vyprodukovaného nektára priamo závisí od počtu kvetov, kým počet kvetov na 1 ha od veku porastov. Zistilo sa, že z 1 ha agátového porastu možno reálne získaš priemerne 400 kg kvalitného medu, čo je z národohospodárskeho hľadiska tak významné, že by nemalo byť ponechané bez povšimnutia. Súčasne môžeme konštatovať, že hodnota produkovaného medu v agátových porastoch sa približne rovná hodnote drevnej produkcie, čo sa pri iných hospodárskych drevinách u nás nevyskytuje. Na základe týchto výsledkov sa orientácia šľachtenia agáta zameriava nie len na dopestovanie kvalitnej drevnej suroviny, ale aj na včelárske aspekty. Význam agáta pri tvorbe a ochrane životného prostredia Popri intenzívnom raste a vysokej drevnej produkcii sa agát vyznačuje aj niektorými vlastnosťami, ktoré ho umožňujú využívaš pri tvorbe a zlepšení životného prostredia, ktoré bolo aj u nás narušené v poslednom období. Vysoký stupeň technizácie, ktorý je spojený s procesom urbanizácie, spôsobil značný odklon od prirodzeného spôsobu života. Životné prostredie sa pre znečistenie ovzdušia, pre hlučnosť a pre vysoký počet mikroorganizmov neustále zhoršuje. Obyvatelia sú takto vystavení rozličným ochoreniam, ktoré spôsobujú aj národnému hospodárstvu značné škody. Radové výsadby, skupiny, alebo väčšie-menšie pásy agáta v intraviláne, alebo v okolí priemyselných závodov sú nedoceniteľnou pomôckou aj pre fyzickú a duševnú rehabilitáciu obyvateľstva. Zakladanie výsadieb agáta ako účelovej dreviny má v našich nížinných oblastiach bohatú tradíciu. Už v 18. storočí, teda v období jeho introdukcie, používali ho nie len na zalesňovanie väčších, súvislých plôch, ale aj na zakladanie menších skupín, lesných pásov, radových výsadieb, ako aj na ozelenenie ľudských sídlisk vôbec. Na základe týchto skutočností môžeme dnes konštatovať, že obyvatelia našich nížinných oblastí si práve pomocou agáta obľúbili stromové výsadby a spoznali ich nenahraditeľné funkcie a výhody. Ochranné lesné pásy, v ktorých aj agát má svoje opodstatnenie, majú nie len nenahraditeľnú pôdoochrannú funkciu, ale ochránia aj poľnohospodárske kultúry, ľudské sídliska, zlepšujú mikroklimatické pomery a napokon dobre slúžia aj rekreačno-turistickým účelom. Na základe svojích priaznivých vlastností má agát veľký význam aj pri vytváraní prímestských rekreačných lesov v našich nížinných oblastiach, lebo je schopný znečistenie ovzdušia do značnej miery znižovať. Pre zlepšenie životného prostredia, najmä čistoty ovzdušia majú veľký význam prímestské rekreačné lesy s rozličnými drevinami, ktoré sú schopné viazať značné množstvo nečistôt. Ich filtračný účinok závisí od odolnosti jednotlivých drevín voči priemyselným imisiám, od štruktúry výsadby, ako aj od povahy znečistenia ovzdutia. Niektoré dreviny totiž, ako napr. smrek, smrekovec, duglaska, lipa malolistá a javor horský sú natoľko citlivé, že môžu byť týmito imisiami silne poškodené, ba aj zničené. Naopak, značnou odolnosťou sa v tomto ohľade vyznačujú najmä agát, ďalej dub, jaseň, ako aj topole. Táto priaznivá vlastnosť agáta sa v poslednej dobe úspešne využíva v mnohých krajinách pri zakladaní zelených zón v okolí veľkých priemyslových centier. Pokiaľ sa týka štruktúry porastov, najlepší filtračný účinok majú tzv. polopredúvavé porasty, v ktorých vietor stráca silu iba postupne a stromy sú takto schopné viazať aj väčšie množstvo nečistôt. Keďže agát je mimoriadne slnnou drevinou, vytvára v každom prípade porasty s takouto priaznivou štruktúrou a zvyšuje takto aj ich filtračný účinok. So zreteľom na tvorbu, ochranu a zlepšenie životného prostredia je žiadúce, aby lesné pásy vytvárali s poľnohospodárskymi kultúrami, resp. s inými objektami organický celok a takto zabezpečili optimálnu krajinnú architektúru. V intravilánoch sa často stáva, že sa musia vyrúbaš stromy, ktoré prekážajú pri stavebných, alebo iných dôležitých prácach. Koruny vysokých stromov, ktoré zasahujú do elektrického vedenia sa musia zase okliesniš. Z takýchto dôvodov sa v poslednom období vysádzajú na tangovaných miestach nižšie rastúce typy rozličných drevín, ktoré spravidla vytvárajú guľovitú korunu. Sem patria aj rozličné typy agáta bieleho, ako napr. Robinia pseudoacacia var. umbraculifera Dc., ďalej Robinia pseudoacacia f. rehderií KIRCHN., ako aj f. Bassoniana KIRCHN., ktoré sú nie len funkčne veľmi vhodné, ale aj esteticky sú mimoriadne pôsobivé. Z nášho hodnotenia jednoznačne vyplýva, že agát biely je vhodnou drevinou aj pri ochrane a tvorbe životného prostredia a takto tiež prispeje k plneniu celospoločenských funkcií. Záver V práci sa hodnotia biologické, ekologické a pestovné vlastnosti, ako aj možnosti použitia dreva agáta bieleho, ktorý bol na Slovensko dovezený začiatkom 18. storočia. Od tej doby sa jeho pestovanie rozšírilo najmä v nížinných a pahorkatinných oblastiach a to nielen v lesných porastoch, ale aj v účelových výsadbách, najmä pri viazaní viatych pieskov, zakladaní ochranných lesných pásov, ozeleňovaní intravilánov apod. Naší obyvatelia práve pomocou týchto výsadieb si uvedomili význam trvalej zelene v krajine. Z výsledkov nášho hodnotenia jednoznačne vyplýva, že agát biely okrem produkcie drevnej suroviny plní celý rad významných celospoločenských funkcií. Ich významná celospoločenská funkcia pri ochrane a tvorbe životného prostredia spočíva najmä v tom, že sú v značnej miere odolné voči imisiam, vykazujú dobrý filtračný účinok a majú aj priaznivé estetické vlastnosti. Vysoká produkcia kvalitného medu má približne takú hodnotu ako drevná produkcia, čo nie je charakteristické pre žiadnú inú drevinu v našich podmienkach. Uskutočnením rozsiahlych vodohospodárskych zásahov sa v nížinných oblastiach Slovenska podstatne zmenili ekologické podmienky a rozšírili sa aj možnosti pestovania agáta bieleho. Tieto možnosti treba v maximálnej miere využívaš, a to nie len na zvýšenie produkcie dreva, ale aj s ohľadom na ich celospoločenské funkcie.

dede :D :D :D

takto sa zrodi bukvica odkaz

phú veľmi ste mi poradily :D :D :D

Mysho: no vidíš :) presne tak to bude :)

Peters: A keď sa ocko dub bude páčiť ujovi susedovi dubovi tak budú buky? čo budú mať bukvice?

Kavee to ste ešte na prirodopise nebrali ? Dub sa rozmnozuje uplne normálne: ocko dub poskáče po maminke dubici a potom budú malé dúbčatá a keď vyrastú tak veľké duby :)

dede začíná z tebe být starý nerudný bouchal :-)))))))))))

A viete mi vysvetliť ako rozmnožovat dub??

dede žiadni goole prekladač nepoužívam a nie o tom je tu reč ale o danej diskusii ked sa do diskusie nenapíšete niečo o téme tak radšej nič :)))

:-D ...

Óóó- tu sa príspevky pridávajú dvojjazyčne...alebo zlyhal translátor ?

abba1, ospravedlňujem sa, no zvolil som ho napriek tomu, lebo je v podstate najstručnejší. skúsim dať ešte nejaké citáty: Upozornenie: Použitie ktorejkoľvek inej časti agátu (ako kvetu) poškodzuje výstielku tráviaceho traktu. Vyvolá hnačky, vracanie, koliky. Po vstrebaní zráža červené krvinky a vyvoláva ochnutie CNS. Dôležité: agát biely predstavuje vážnu ekologickú hrozbu pre pôvodnú vegetáciu v Severnej Amerike. Zloženie drevín v európskych lesoch je tiež ovplyvnené vlastnosťami korunovej vrstvy agáta, ekosystém ovplyvňujú aj iné skutočnosti, napr. že pomer uhlíka a dusíka v listovej hmote agáta je aj napriek jeho schopnosti viazať dusík nižší ako rovnaký pomer u ostatných listnatých drevín. Pre jeho negatívny vplyv na lesné ekosystémy treba kontrolovať rast agáta v celosvetovom meradle a ešte sa nepodarilo vytvoriť prijateľnú metódu kontroly, ktorá by cielene pôsobila len na nechcené druhy. Zatiaľ sa darí účinne kontrolovať šírenie mladých výhonkov vyžínaním a vypaľovaním. ......... ................. Vyjma květů je celá rostlina jedovatá. Obsahuje blíže nespecifikovaný alkaloid (v kůře, kořenu a semenech) a glykosidy robin a fasin (v květech a kůře), které vyvolávají shlukování (aglutinaci) červených krvinek podobně jako ricin (viz. skočec obecný). Dále je přítomna kyselina glykosyringová, amygdalin, tuk, sitosterin, stigmasterin a třísloviny, v květech silice, v květech a listech robinin, rhamnosa a žluté barvivo, které je přítomno i v kůře. Otravy trnovníkem se projevují bolestmi břicha, průjmem, ztíženým dechem, slabostí srdce, křečemi, v těžších případech dochází k ochrnutí a následné smrti. Otravy byly pozorovány u zvířat (kůň, skot), ale i u dětí po okusování sladkých kořenů trnovníku.

jager baze a čremche sa pod agátom mimoriadne darí a ešte brečtanu, ale ten dokáže zadusiť všetky byliny a to je pre zver veľký mínus apple ten odkaz na wikipédiu nie je najšťastnejší, je tam niekoľko zásadných chýb

dede niesom dobrý v diktátoch :D

odkaz

KAVEE - Ty pravidelne vynechávaš hodín slovenčiny ?

No ja to vydím tak že agát je taký strom ked ho "nietko" vybúbe tak o rok narastie nový strmček ale ako je to s dubom,bukom?

naprostý souhlas s margot je to nejhorší sajrajt který existuje u nás je s tím zasraný celý údolí a pod tím nic kromě pámelníku neroste tak že každý větší slejvák spláchne zeminu a zůstává jenom písek

páni ako píše kotulko , pre naše polné chotáre je agát jediná drevina ktorá prežije , samozrejme pod agačom rastie aj baza .príklad uvediem : v našom revíry nieje žiadny les máme len medze porastené agačom (ktorým sa darí ) ostatné dreviny neprežiju , ak niečo vysadíme zožerie to ako mladý stromček zajačia alebo srnčia zver (chráničky nepomôžu žiadne , zver to jednoducho zlikviduje ) a to málo čo prežije zničia polnohospodáry svojim postrekom proti burine , lebo naše medze susedia s polnohospodárskou plochou .agač je najodolnejšia drevina ktorá v našich podmienkach vydrží a preto si agač chránime , o tom že je to výborná pastva pre srnčiu keď zazelená ani písať nemusím . ale súhlasím s vami agač je invázna drevina , ale u nás sa jej invázii len tešíme :)

kotulko z časti máš pravdu, ale agát do našej krajiny nepatrí. Tie remízky by mali mať podstatne odlišnú drevinovú skladbu napr osika, baza čremcha, kalina a takto by som mohol ešte dlho pokračovať... Predpokladám že si včelár tak ťa chápem :D

Tak to si napisal peknú hlúpost Margot,ja polujem v polnom chotári kde máme remisky a kanále obsiate len s agátmi. Bojujem nielen ja ale aj moji kolegovia polovníci za to aby nám ich nevyrezávali. Aj ten agát dá domov roznym spevavcom ktorí ta ráno prebúdzajú na nočnej čekanej. Cez leto a v horúčavách dávajú tien srstnatej a inej zveri. Na začiatku leta fantastický pel na med. A pokial dopustíme aby nám vyrezávali aj tie posledné agáty tak sa naše polné chotáre premenia na mesačnú mrtvu krajinu. Treba uvážit svoje skutky voči prírode lebo sa proti vypíleniu nevie bránit. A jedno si zapamätaj: Polovníctvo nie je len o lovu a polovnej zveri ale aj o prírode. Bola tu skor ako my.

Žiadneho agáta škoda nebude,je to extrémne invázny druh,vypúšťajú do okolia látky,ktoré hubia ostatné pôvodné stromy a navyše aj podhubie.Spolu s borovicou čiernou najväčší omyl v našich lesoch.Výrubom sa však nič nedokáže,pretože nové stromy vyháňajú z podzemných koreňov...