Večerná romantika pri západe začína sa,

Stojím a krajom krásnym rozhliadam sa.

Nadýchnem sa, privriem oči,

žijem sen, čo zdal sa mi v noci.

Pocit radosti slovami neopísateľný,

prišiel ku mne sťa vietor silný.

Ostáva už chladno, čo chvíľa je tu ruje čas,

konečne zanie vytúžený mocný jelení hlas.

Divadlo krásne a zvuky neopísateľné,

i tie prejavy lásky jeleňa  k laniam  verné.

Chráni si ich, odháňa sokov,

odoženie ho mocným hlasom a k tomu pár krokov.

 V srdci jeleňa  veľký pokoj nastal,

keď sok zrazu ticho zostal.

Ticho ptretrhla rana zo zbrane,

 jeleň ďalej chráni svoje lane.

To sokovi prestáva mladé srdce biť,

nebolo mu súdedné túto ruju žiť...

K. Smatanová