termovizia nocpix
dnes je piatok,  24. október 2025,  meniny má Kvetoslava,  spln: 5. november 2025,  dnes východ slnka: 06:24,  dnes západ slnka: 16:36
ODIMON

Radšej bez jadra. - diskusia

autor: off Jani23
pridané: 28.2.2018 0:04
Dobrý deň.rnNedá mi nereagovať na článok uverejnení v časopise Poľovníctvo a rybárstvo "Radšej bez jadra" od pána prof.Ing.J.Ciberaja CScv ktorom vyjadruje svoj názor o "/NE/STAROSTLIVOSŤ" o zver v čase núdze.rnSom poľovník a obyčajný človek nie odborník a doktor študovaný vysokoškolský profesor s viacerími titulmi ale sa nemôžem stotožniť s názorom odborníka keď od detstva som spätý s prírodou a bol som vedený k jej úcte, ochrane a starostlivosti o ňu. Preto reagujem týmto spôsobom na uvedený článok v PaR.rnUplatňovať takzvaný alpský systém na poliach lúkach a horách a odvolávať sa na to že pred tisíckami rokov jelenia zver nepoznala jadrové krmivo je absurdné a účelové, však sme v 20-tom storočí. rnKeby tento systém bol tak výživný a dostačujúci tak by sa takýmto spôsobom prikrmovala zver aj v oborách a aj susedných krajinách ktoré majú podobné prírodné podmienky ako mi a malo by jej to zvery stačiť ak nie tak sa pýtam prečo nie?rnAk z dôvodu veľkej koncentrácie zvery tak kto kontroluje počet zvery v oborách podľa úživnosti a rozlohy zvernice ?rnPrečo sa v susedných krajnách tiež kŕmi jadrom ktoré dobre pôsobí na vysokú kvalitu trofejí a kondíciu zvery? Jeleň, daniel, srnčia v Maďarsku a muflón v Čechách?rnPráve nedostatočná starostlivosť a málo krmiva vedie k ohryzom a škodám na lesnom poraste a poľnohospodárstve. rnNevidím ani korektný a odborný argument v tom že sa budeme vyhovárať a skrývať za africký mor ošípaných keď aj v čechách je na ústupe.rnNeprikmovaním zvery v núdzi jadrovým krmivom z dôvodu aby sa nepremnožovala je tiež dosť chabý argument . Pochybujem že jelenica nám privedie na svet tri alebo štyri jelienčatá a divičica dvadsať prasiat z dôvodu že bude prikrmovaná jadrovým krmivom. Maximálne docielime to že zver bude slabšia a zranitelnejšia pred predátormi ktorých máme už aj tak premnožených a nikto sa s týmo problémom nezaoberá.rnPomali každý deň máme v televíznych novinách príspevky a reportáže o škodách spôsobených zverou na poľnohospodárských kultúrach, ale ešte som sa ani raz nestretol s reportážov v televízii o veľkoplošnom hospodárste ktoré zapríčinilo a vyhubilo niektoré naše pôvodné druhy fauny a flóry (viď jarabica).rnO škodách na zveri ktoré sú spôsobené takýmto hospodárením keď jedna parcela má niekoľko stoviek hektárov čo spôsobuje pre zver len trápenie, hladom a smädom.rnPrečo nie je nariadenie na veľkosť a šírku jednej parceli s rovnakou kultúrou (napr. max od 20 do 50 hektárov) aby zver mala prirodzený úkryt a možnosť úniku pred poľnohospodárskymi strojmi.rnPoprípade povinnosť výsadby remízok alebo ponechanie niektorých častí parciel s vysokým porastom a nie brať dotácie na takzvané grinty /zelené časti/ ktoré sú vykášané aby nezarastali burinami. Poprípade sú tam vysadené kultúry ktoré aj tak nepomôžu zveri? rnIde o to aby zver mohla žiť v takom prostredí aby mala možnosť úkrytu a prístupu k vode a aj inej potrave než čo jej ponúka dvesto alebo tristo hektárová parcela s rovnakou plodinou.rnKde máme jarabice, bažanty, zajace a už nehovoriac o hmyze, hlavne že máme premnožených medvede a vlkov.rnMotýle ktoré sme výdali ako deti pravideľne v posledných rokoch neni možnosť ani zahliadnuť. rnMáme späť bobra ale nemáme sysľa a ani chrčka a takto by som mohol pokračovať ďalej.rnA čo sa týka poľnohospodárskych plodín a vzniknutých škodách na nich by som chcel podotknúť už len toľko že dnešné výnosy z nich sú niekoľkonásobne vyššie ako pár desiatok rokov spätne aj napriek skutočnosti že pôda prírodné hnojivá nevidela aspoň dvadsať rokov! rnNa záver by som chcel podotknúť že zver je doma v prírode ako v horách tak aj na poliach a mi sme už len na "návšteve" a ak spôsobila škody tak to akceptujme v rozumnej miere a nevydávajme celoplošné rozhodnutia na lov v tak rozmanitom území ako je naša krajna a riešme problém lokálne a nie extrémne s celoštátnym odstrelom.rnZníženie stavu diviačej zveri v takom rozsahu a spôsobom ako je nevrhnuté ( a nevieme kým ) je absolútne choré neetické a nepoľovnícke ako aj nariadenie loviť diviačice v čase gravidyty a vodenia mláďat ktoré potom uhynú hladom.rnrnProsím zamyslite sa nad tým.rnrnOstávam s pozdravom.rn Lovu zdar.
počet zobrazení: 4 617
počet hlasov: 16
 

Aký je dôvod vášho označenia za nevhodný?

najlepšia odpoveď

off goret, 28.2.2018 o 9:46

Myslíte si, že v alpských krajinách (Rakúsko, Švajčiarsko) kde systém prikrmovania bez koncentrovaného (jadrového) krmiva praktizujú už dlhšie, zver chátra a degeneruje? Tam jadro nie je dovolené, ale ani prázdne senníky. A dovolená je aj senáž a siláž.

dať hlas príspevku | počet hlasov: 10

flinty.sk

komentáre

zoradiť
off Hekler, 20.6.2018 o 14:21

Napísal som to podľa mňa jasne a zrozumiteľne, ale predsa si to nepochopil. Toto sú druhá a tretia veta ... "Zver sa môže prikrmovať v čase núdze, teda od 1.11. do 31.3.. Každé PZ si môže čas núdze variabilne určiť. Niekde je už od 15/20.10., niekde je až do 15.4.." Znovu musím zopakovať že tak ako si to napísal sú to na 100% nehorázne bludy, lebo žiadne "PZ" ani "PO" v tomto štáte si nemôže a nesmie variabilne určovať čas núdze ... doštuduj si §2 písm. a) zákona, určite to zistíš ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

off kjuby, 20.6.2018 o 10:10

Reakcia na príspevok od Hekler, 19.6.2018 o 10:18 :
Pán Herkel. Na 100 % som si istý, že v niektorých poľovných revíroch je čas núdze stanovený skôr (od polovice októbra a pod.) a niekde sa končí neskôr (v polovici apríla). To záleží od prírodných podmienok. Môžete si o tom niečo naštudovať na internete. Hovoríte, že "nehorázne bludy". Tak ako je potom možné, že v revíroch, kde sa veľkoplošne pestuje kukurica, tak napr.: medvedica neprivedie na svet 1 mláďa ale kľudne 3-4. A diviačice majú nie 5-6 ale 10-12?? Môj názor je, že zver by si mala nájsť potravu prednostne sama, lebo je to poľovná zver, ktorá je aj divá zver, nie je chovaná na farme ale voľne žije v poľovnom revíry. Nech sa potom niekto nečuduje, že nám vznikol AMO. Je to pravda, že africký mor ošípaných vznikol hlavne kvôli vysokej populačnej hustote diviačej zveri, ale hlavne je to aj kvôli krmivu. Viac o tom bolo napísané v článku v časopise PaR, ktorý bol napísaný na jeseň minulého roku. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

off Hekler, 19.6.2018 o 10:18

kjuby súhlasím okrem druhej a tretej vety kde uvádzaš "nehorázne" bludy, potom máš ale podľa mňa správnu úvahu. Žiadne "PZ" ani "PO" v tomto štáte si nemôže a nesmie variabilne určovať čas núdze a trochu nejasne si asi pletieš prikrmovanie v čase núdze so zákazom prikrmovania jadrovým krmivom (okrem vnadísk ohlásených a zaevidovaných podľa zákona),ale zákaz prikrmovať jadrovým krmivom platí aj na čas núdze v celej SR, zatiaľ do 31.12.2018, ale pochybujem že sa nájde odvážlivec čo by to aj na budúci rok zrušil ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 1

off kjuby, 18.6.2018 o 8:31

Rád by som pridal ja svoje stanovisko k tejto téme. Zver sa môže prikrmovať v čase núdze, teda od 1.11. do 31.3.. Každé PZ si môže čas núdze variabilne určiť. Niekde je už od 15/20.10., niekde je až do 15.4.. V čase hojnosti (jar, leto, jeseň) by sa zver (diviačia) mala vnadiť. Na vnadisku nemá byť všeobecne prítomných viac ako 5 kg jadrového krmiva a ani vnadísk nemôže byť v poľovnom revíry nekonečne veľa, ale výmeru stanovuje zákon. Teda, ako je vyššie napísané že: "Pochybujem že jelenica nám privedie na svet tri alebo štyri jelienčatá a divičica dvadsať prasiat z dôvodu že bude prikrmovaná jadrovým krmivom." Ja si myslím, že tým, že bude zver napr.: diviačia kŕmená celoročne jadrovým krmivom napr.: kukuricou vo veľkom množstve, tak vieme že jadrové krmivo je energeticky bohaté a teda v čase gravidity diviačej zveri november/január - marec/apríl ak budú "všade" prítomné "tony" jadra tak sa zvýši energetický príjem v diviačice a nemiesto 5 diviiaiat bude aj 8-10. Resp.: diviačica oplodnená silným kancom môže donosiť aj viac diviačiat, z toho dôvodu, že bude mať vysoký energetický príjem. Samozrejme, záleží to od počtu plodov v maternici diviačice. Ak bude v revíry prítomné veľké množstvo jadrového krmiva, myslím žer aj diviačej zveri môže jadro spôsobiť zažívacie problémy, namjä ak "podlieha poveternostným vplyvom" napr.: je nasypané na zemi: hnije, zvetráva sa, prší a sneží do neho, praží slnko. Hovorí sa, že všetkého veľa škodí. Preto môj názor je, že by sa v období hojnosti nemalo sypať jadro vôbec a ak áno tak len vo veľmi malých množstvách za účelom vnadenia a prikrmovať s jadrom by sa malo len v období núdze, aj to len za tvrdých mrazov a vysokej snehovej pokrývky. Ak je zima mierna, veľké množstvo jadra tiež nie je potrebné. V časopise Poľovníctvo a rybárstvo bol prednedávnom uverejnený článok o odvádzacom prikrmovaní. Pochybujem, že je "poľovnícky správne" "nasypať vetriesku silážu, resp.: kukurice" v čase hojnosti a zem, ktorá často podlieha poveternostným podmienkam a odhovárať sa pritom na to, aby zver nerobila škody na poľnohospodárskych kultúrach, ktoré aj tak predstavujú zdravšiu potravu a jej prirodzenú potravu. Určitým škodám na poľnohospodárskych kultúrach sa nevyhneme prikrmovaním diviačej a ostatnej raticovej zveri v čase hojnosti, pretože kukurica, repka, zemiaky a ostatné poľnohospodárske plodiny predstavujú jej prirodzenú potravu, ktorú si inštiktívne hľadá. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

off kaso79, 1.3.2018 o 12:02

Goret...dovolím s odporovať. jačmeň sme dávali zajacom aj v lete, po žatve, ked nastala planina, sahara v reviri...a pomohlo, spolu s vodou v napajačkách. Stavy neupadli ako po iné roky... Bažant potrebuje kryt a podminky, ak ich nemá, nepomôže ani megazásyp plný čohokoľvek. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 2

off jaro1, 1.3.2018 o 11:50

... naviac zver je uz vo vysokom stadiu gravidity a recidivujuca acidoza neprispieva zdraviu daneho jedinca, ako aj jeho plodu. ◄ reagovať

dať hlas príspevku | počet hlasov: 0

off jajo5, 1.3.2018 o 10:36

V prvom rade treba prestať miešať jablká a hrušky. Diviačia zver má jednoduchý žalúdok a nevyžaduje vyšší obsah vlákniny v potrave. Preto aj zvýšený príjem obilia diviačej zveri preto NESPÓSOBUJE problémy. Základné procesy trávenia potravy u diviaka, ktorý nie je prežúvavec a na druhej strane u prežúvavej zveri - jeleň, srnec, daniel, muflón - sú odlišné. Na rozdiel od diviačej zveri s jednoduchým žalúdkom majú prežúvavce zložitý žalúdok tvorený okrem samotného žalúdka, aj tromi predžalúdkami, a to bachorom,čepcom a knihou. Tu nastáva problém, ak sa prežúvavá zver presýti jadrom. Pri nadmernom príjme obilia a pri súčasnom nedostatočnom príjme potravy bohatej na vlákninu, dochádza vplyvom následnej zvýšenej tvorby mastných kyselín k prekysleniu bachora. Toľko k faktom. Teraz k prikrmovaniu jadrom, ako uviedol hunter4321, pravidelné prikrmovanie zveri s rovnakou kŕmnou dávkou, nespôsobuje zveri žiadne problémy. Problém nastáva pri nárazovom prikrmovaní, kedy sa zver kŕmi raz týždenne (alebo aj menej často) s tým, že vysypem vlečku jadra a mám pokoj. Toto chápanie "prikmrovania zveri" je scestné a viac slúži na škodu ako na úžitok nehovoriac o tom, ako toto krmivo degraduje, pri svojom navlhnutí... . A rezultát? Prikrmovať jadrom? Áno, alebo nie? Ak to robí človek, ktorý pozná základy fyziológie zveri áno; v opačnom prípade často navodzuje nesprávne prikrmovanie (aj keď v dobrej viere) zveri zdravotné problémy, ktoré môžu mať za následok uhynutie.