Rád by som pridal ja svoje stanovisko k tejto téme. Zver sa môže prikrmovať v čase núdze, teda od 1.11. do 31.3.. Každé PZ si môže čas núdze variabilne určiť. Niekde je už od 15/20.10., niekde je až do 15.4..
V čase hojnosti (jar, leto, jeseň) by sa zver (diviačia) mala vnadiť. Na vnadisku nemá byť všeobecne prítomných viac ako 5 kg jadrového krmiva a ani vnadísk nemôže byť v poľovnom revíry nekonečne veľa, ale výmeru stanovuje zákon.
Teda, ako je vyššie napísané že:
"Pochybujem že jelenica nám privedie na svet tri alebo štyri jelienčatá a divičica dvadsať prasiat z dôvodu že bude prikrmovaná jadrovým krmivom."
Ja si myslím, že tým, že bude zver napr.: diviačia kŕmená celoročne jadrovým krmivom napr.: kukuricou vo veľkom množstve, tak vieme že jadrové krmivo je energeticky bohaté a teda v čase gravidity diviačej zveri november/január - marec/apríl ak budú "všade" prítomné "tony" jadra tak sa zvýši energetický príjem v diviačice a nemiesto 5 diviiaiat bude aj 8-10. Resp.: diviačica oplodnená silným kancom môže donosiť aj viac diviačiat, z toho dôvodu, že bude mať vysoký energetický príjem. Samozrejme, záleží to od počtu plodov v maternici diviačice.
Ak bude v revíry prítomné veľké množstvo jadrového krmiva, myslím žer aj diviačej zveri môže jadro spôsobiť zažívacie problémy, namjä ak "podlieha poveternostným vplyvom" napr.: je nasypané na zemi: hnije, zvetráva sa, prší a sneží do neho, praží slnko.
Hovorí sa, že všetkého veľa škodí. Preto môj názor je, že by sa v období hojnosti nemalo sypať jadro vôbec a ak áno tak len vo veľmi malých množstvách za účelom vnadenia a prikrmovať s jadrom by sa malo len v období núdze, aj to len za tvrdých mrazov a vysokej snehovej pokrývky. Ak je zima mierna, veľké množstvo jadra tiež nie je potrebné.
V časopise Poľovníctvo a rybárstvo bol prednedávnom uverejnený článok o odvádzacom prikrmovaní. Pochybujem, že je "poľovnícky správne" "nasypať vetriesku silážu, resp.: kukurice" v čase hojnosti a zem, ktorá často podlieha poveternostným podmienkam a odhovárať sa pritom na to, aby zver nerobila škody na poľnohospodárskych kultúrach, ktoré aj tak predstavujú zdravšiu potravu a jej prirodzenú potravu. Určitým škodám na poľnohospodárskych kultúrach sa nevyhneme prikrmovaním diviačej a ostatnej raticovej zveri v čase hojnosti, pretože kukurica, repka, zemiaky a ostatné poľnohospodárske plodiny predstavujú jej prirodzenú potravu, ktorú si inštiktívne hľadá.