Jani23
goret, 28.2.2018 o 9:46 Myslíte si, že v alpských krajinách (Rakúsko, Švajčiarsko) kde systém prikrmovania bez koncentrovaného (jadrového) krmiva praktizujú už dlhšie, zver chátra a degeneruje? Tam jadro nie je dovolené, ale ani prázdne senníky. A dovolená je aj senáž a siláž.
Hekler, 20.6.2018 o 14:21 Napísal som to podľa mňa jasne a zrozumiteľne, ale predsa si to nepochopil. Toto sú druhá a tretia veta ... "Zver sa môže prikrmovať v čase núdze, teda od 1.11. do 31.3.. Každé PZ si môže čas núdze variabilne určiť. Niekde je už od 15/20.10., niekde je až do 15.4.." Znovu musím zopakovať že tak ako si to napísal sú to na 100% nehorázne bludy, lebo žiadne "PZ" ani "PO" v tomto štáte si nemôže a nesmie variabilne určovať čas núdze ... doštuduj si §2 písm. a) zákona, určite to zistíš ◄ reagovať
kjuby, 20.6.2018 o 10:10 Reakcia na príspevok od Hekler, 19.6.2018 o 10:18 :
Pán Herkel. Na 100 % som si istý, že v niektorých poľovných revíroch je čas núdze stanovený skôr (od polovice októbra a pod.) a niekde sa končí neskôr (v polovici apríla). To záleží od prírodných podmienok. Môžete si o tom niečo naštudovať na internete.
Hovoríte, že "nehorázne bludy".
Tak ako je potom možné, že v revíroch, kde sa veľkoplošne pestuje kukurica, tak napr.: medvedica neprivedie na svet 1 mláďa ale kľudne 3-4. A diviačice majú nie 5-6 ale 10-12??
Môj názor je, že zver by si mala nájsť potravu prednostne sama, lebo je to poľovná zver, ktorá je aj divá zver, nie je chovaná na farme ale voľne žije v poľovnom revíry.
Nech sa potom niekto nečuduje, že nám vznikol AMO.
Je to pravda, že africký mor ošípaných vznikol hlavne kvôli vysokej populačnej hustote diviačej zveri, ale hlavne je to aj kvôli krmivu. Viac o tom bolo napísané v článku v časopise PaR, ktorý bol napísaný na jeseň minulého roku. ◄ reagovať
Hekler, 19.6.2018 o 10:18 kjuby súhlasím okrem druhej a tretej vety kde uvádzaš "nehorázne" bludy, potom máš ale podľa mňa správnu úvahu. Žiadne "PZ" ani "PO" v tomto štáte si nemôže a nesmie variabilne určovať čas núdze a trochu nejasne si asi pletieš prikrmovanie v čase núdze so zákazom prikrmovania jadrovým krmivom (okrem vnadísk ohlásených a zaevidovaných podľa zákona),ale zákaz prikrmovať jadrovým krmivom platí aj na čas núdze v celej SR, zatiaľ do 31.12.2018, ale pochybujem že sa nájde odvážlivec čo by to aj na budúci rok zrušil ◄ reagovať
kjuby, 18.6.2018 o 8:31 Rád by som pridal ja svoje stanovisko k tejto téme. Zver sa môže prikrmovať v čase núdze, teda od 1.11. do 31.3.. Každé PZ si môže čas núdze variabilne určiť. Niekde je už od 15/20.10., niekde je až do 15.4.. V čase hojnosti (jar, leto, jeseň) by sa zver (diviačia) mala vnadiť. Na vnadisku nemá byť všeobecne prítomných viac ako 5 kg jadrového krmiva a ani vnadísk nemôže byť v poľovnom revíry nekonečne veľa, ale výmeru stanovuje zákon. Teda, ako je vyššie napísané že: "Pochybujem že jelenica nám privedie na svet tri alebo štyri jelienčatá a divičica dvadsať prasiat z dôvodu že bude prikrmovaná jadrovým krmivom." Ja si myslím, že tým, že bude zver napr.: diviačia kŕmená celoročne jadrovým krmivom napr.: kukuricou vo veľkom množstve, tak vieme že jadrové krmivo je energeticky bohaté a teda v čase gravidity diviačej zveri november/január - marec/apríl ak budú "všade" prítomné "tony" jadra tak sa zvýši energetický príjem v diviačice a nemiesto 5 diviiaiat bude aj 8-10. Resp.: diviačica oplodnená silným kancom môže donosiť aj viac diviačiat, z toho dôvodu, že bude mať vysoký energetický príjem. Samozrejme, záleží to od počtu plodov v maternici diviačice. Ak bude v revíry prítomné veľké množstvo jadrového krmiva, myslím žer aj diviačej zveri môže jadro spôsobiť zažívacie problémy, namjä ak "podlieha poveternostným vplyvom" napr.: je nasypané na zemi: hnije, zvetráva sa, prší a sneží do neho, praží slnko. Hovorí sa, že všetkého veľa škodí. Preto môj názor je, že by sa v období hojnosti nemalo sypať jadro vôbec a ak áno tak len vo veľmi malých množstvách za účelom vnadenia a prikrmovať s jadrom by sa malo len v období núdze, aj to len za tvrdých mrazov a vysokej snehovej pokrývky. Ak je zima mierna, veľké množstvo jadra tiež nie je potrebné. V časopise Poľovníctvo a rybárstvo bol prednedávnom uverejnený článok o odvádzacom prikrmovaní. Pochybujem, že je "poľovnícky správne" "nasypať vetriesku silážu, resp.: kukurice" v čase hojnosti a zem, ktorá často podlieha poveternostným podmienkam a odhovárať sa pritom na to, aby zver nerobila škody na poľnohospodárskych kultúrach, ktoré aj tak predstavujú zdravšiu potravu a jej prirodzenú potravu. Určitým škodám na poľnohospodárskych kultúrach sa nevyhneme prikrmovaním diviačej a ostatnej raticovej zveri v čase hojnosti, pretože kukurica, repka, zemiaky a ostatné poľnohospodárske plodiny predstavujú jej prirodzenú potravu, ktorú si inštiktívne hľadá. ◄ reagovať
kaso79, 1.3.2018 o 12:02 Goret...dovolím s odporovať. jačmeň sme dávali zajacom aj v lete, po žatve, ked nastala planina, sahara v reviri...a pomohlo, spolu s vodou v napajačkách. Stavy neupadli ako po iné roky... Bažant potrebuje kryt a podminky, ak ich nemá, nepomôže ani megazásyp plný čohokoľvek. ◄ reagovať
jaro1, 1.3.2018 o 11:50 ... naviac zver je uz vo vysokom stadiu gravidity a recidivujuca acidoza neprispieva zdraviu daneho jedinca, ako aj jeho plodu. ◄ reagovať
jajo5, 1.3.2018 o 10:36 V prvom rade treba prestať miešať jablká a hrušky. Diviačia zver má jednoduchý žalúdok a nevyžaduje vyšší obsah vlákniny v potrave. Preto aj zvýšený príjem obilia diviačej zveri preto NESPÓSOBUJE problémy. Základné procesy trávenia potravy u diviaka, ktorý nie je prežúvavec a na druhej strane u prežúvavej zveri - jeleň, srnec, daniel, muflón - sú odlišné. Na rozdiel od diviačej zveri s jednoduchým žalúdkom majú prežúvavce zložitý žalúdok tvorený okrem samotného žalúdka, aj tromi predžalúdkami, a to bachorom,čepcom a knihou. Tu nastáva problém, ak sa prežúvavá zver presýti jadrom. Pri nadmernom príjme obilia a pri súčasnom nedostatočnom príjme potravy bohatej na vlákninu, dochádza vplyvom následnej zvýšenej tvorby mastných kyselín k prekysleniu bachora. Toľko k faktom. Teraz k prikrmovaniu jadrom, ako uviedol hunter4321, pravidelné prikrmovanie zveri s rovnakou kŕmnou dávkou, nespôsobuje zveri žiadne problémy. Problém nastáva pri nárazovom prikrmovaní, kedy sa zver kŕmi raz týždenne (alebo aj menej často) s tým, že vysypem vlečku jadra a mám pokoj. Toto chápanie "prikmrovania zveri" je scestné a viac slúži na škodu ako na úžitok nehovoriac o tom, ako toto krmivo degraduje, pri svojom navlhnutí... . A rezultát? Prikrmovať jadrom? Áno, alebo nie? Ak to robí človek, ktorý pozná základy fyziológie zveri áno; v opačnom prípade často navodzuje nesprávne prikrmovanie (aj keď v dobrej viere) zveri zdravotné problémy, ktoré môžu mať za následok uhynutie.