Adrenalínová ruja - príbeh

Bol september, konečne ochladilo a nik a nič by ma doma neudržalo aby som nešla počúvať jelene. Bola to nádhera, ledva som vkročila do hory a už som počula ozývať sa 8 jeleňov. Chvíľa kedy asi každému stuhne krv v žilách a vyčarí sa úsmev na perách. Samozrejme bol môj kamarát fotoaparát so mnou a už som ho chystala a približovala sa k najbližšiemu ručaniu. Čo čert nechcel neďaleko začali pilčíci píliť a celá hora stíchla. Nadávala som popod nos ale aj napriek tomu som pokračovala ďalej s nádejou, že sa začnú znovu ozývať, prípadne že niektorého aspoň zbadám na rúbani. Šťastena mi na jelene nepriala. Prvé čo som zbadala a odfotila bola krásna sova dlhochvostá ktorá ešte po rozvidnení striehla na nejakú tú myšku. Okrem sovy to boli aj šantiace veveričky, ďatle, srna so srnčaťom a červienky ktoré spevom sprevádzali to krásne ráno. Bolo už 10 hodín a povedala som si že by som už mala ísť pomaly domov, že z toho dnes nič nebude, avšak píly stíchli a jelene sa postupne začali znova ozývať. Srdce mi poskočilo radosťou a šla som k jednej mladine pri rúbani, kde som vedela že sa zdržiavali pre rujou jelenice. Cesta k nej viedla úzkym chodníčkom obklopeným hustou mladinou a trávou vysokou až po pás. Na chvíľku som zastala a počúvala divadlo ktoré sa odohrávalo pomerne ďaleko odo mňa. Keďže som bola vyzbrojená nahrávkami ručiacich jeleňov v mobile tak som púšťala hlas hľadajúceho jeleňa. Zrazu odo mňa asi 15 metrov zaručal jeleň ( hrozne som sa zľakla, bolo to nečakané :) ). Pomedzi mladinu som zbadala hýbajúce sa parožie a snažila som sa ho zachytiť na fotke no márne, nedarilo sa mi. Ešte raz som pustila hľadajúceho jeleňa a keď sa ozval ešte raz, tak som pustila nahrávku vyzývajúceho jeleňa. Chvíľku bolo ticho a tak som zašramotila mladým búčkom čo bol pri mne a to jeleň nevydržal a vypálil z mladiny na mňa. Nestihla som nič iné iba uskočiť aby ma nezvalcoval. Srdce mi bilo ako o život a nohy sa mi klepali. No aj také sa stáva :)