popis: Tento zážitok spojený s lovom ostane navždy v mojej mysli. Aj preto že Zoran predviedol že moja snaha vo výcviku nebola márna ale aj preto že aj istá rana nemusí vždy sadnúť. Moje tušenie že nieje niečo v poriadku vyriešil nenahraditeľný štvornohý pomocník. Diviača ktoré som vybral bolo zo všetkých siedmich najmenšie. \\\\\\\"ISTÁ\\\\\\\" rana na hlavu na vzdialenosť 25-30m vôbec nedopadla dobre. Po rane sa prasce rozbehli do hory ale jedno ostalo v ohni. Perfektne! Chvílu som počkal a potom, \\\\\\\"Zoran, poď ideme potrénovať\\\\\\\"! Tak aj bolo. No ale po obhliadke uloveného diviačaťa niečo mi nesedí. nieje vstrel ale len výstrel resp. tam kde má byť vstrel je diera veľká, že ju zakryjem len klobúkom. Hlava drží len na koži, krk nieje. Čo sa stalo? Premietam si všetko od namierenia po výstrel. Neviem, proste nechápem ale viem že to takto nemá byť. Idem úlovok vyvrhnúť. Po práci sa vraciame späť na nástrel. Farba je , ale to je s uloveného kusa. Tak robíme kruh okolo krmoviska. Ostatné prasce sa rozbehli späť do hory s ktorej vyšli, tak idem tým smerom. Zoran po niekoľkých metroch zapadol do remeňa a vedie rovno do hory ktorá je od krmoviska cca 100m. Na kraji zodvihne hlavu a vysokým nosom ukazuje smer. Vypúšťam ho! Za par sekúnd zaznie štekot. Idem za ním. Po ďalších sto metroch nachádzam Zorana ako obrecháva ešte stále žijúce diviača. Vidím že pod jeho bruchom sú von črevá ktoré ťaha pomedzi zadné nohy za sebou. Zbadá ma a odbieha ďalej. Zoran ho zastavuje a stavia. Ale tentoraz už zaznie výstrel a ukončujem dohladávku. Pri porovnaní s už vyvrhnutým diviačaťom viem že toto dohladané je to pôvodné na ktoré som strielal, je očividne menšie. Neviem čo sa stalo, že takto zasiahnuté prasa odbehlo cca 200m a ešte aj po 1,5hodine žilo. Strielal som kalibrom 9,3x62, náboj RWS Dopelkern 14,6gr. Po dôkladnej obhliadke vstrel bol na pravej strane stehna v oblasti kolena, strela vnikla do brušnej dutiny, a vyletela tesne za lopatkou ( výstrel je vyditelný, že strela bola rozbitá). No a to druhé diviača proste už dostalo otvorenú strelu a preto nastala taká velká devastácia. Na záver , veľa som premýšlal čo a ako sa mohlo stať. Vychádza mi len jedno že strielal som s prízemného posedu mierne do kopca v tráve. Pomýlil som si predok zo zadkom a to druhé prasa vopchalo hlavu v momente výstrelu za to na ktoré som mieril. Iná možnosť mi nevychádza. No som rád že som to vyriešil spolu s mojim Zoranom. Na začiatku píšem že mi hneď niečo nesedelo , Nedalo mi a dokončili sme na 100% to čo bolo potrebné. LESU A LOVU ZDAR! A FARBIAROM Zvlášť!!