popis: Nepamätám si už presne kedy to bolo, keď som v nejakej poľovníckej literatúre čítal poviedku rozprávajúcu o príhodách počas jelenej ruje, utkvela mi v pamäti jej krátka časť: "Keď jeseň spolu so slnkom pozláti list javora, príde čas jeleňa." Od tej doby vždy keď zbadám prvý žltý lístok na niektorom listnáči, zmocňuje sa ma nepokoj a hlavou mi prúdia nádherné spomienky na zážitky, ktoré som zažil počas jelenej ruje. Každoročne sa nevýslovne teším na dva týždne dovolenky počas ktorých som v "inom stave". Kráčal som lesnou cestou, slnko bolo ešte vysoko a pofukoval jemný vetrík. Áno, vedel som kam idem, už zdiaľky počujem že na starom rujovisku je veľký zhon. Pomaličky sa približujem, už nie lesnou cestou, ale porastom. Krok za krokom, od stromu k stromu, krytý horou, opatrne a v najväčšej tichosti. Hlavného jeleňa "otravuje" päť neúnavných bočných jeleňov. Môj postup zastavuje neveľká čistinka, na ktorej by som nebol krytý a riskoval odhalenie. Ostávam stáť za veľkým bukom, počúvam, lomoz v poraste predo mnou je veľký, raz sú bližšie a raz ďalej. Pol hodina ubehla rýchlo, zrazu počujem nárazy parožia, dvaja paroháči sa do seba pustili. Musím čakať, nič iné mi neostáva. Prechod cez čistinku riskovať nebudem, obísť ju by trvalo veľmi dlho. Čakám. Súboj sa skončil, silnejší jeleň zahnal soka a víťazstvo si hlasito vychutnáva. Behom pár sekúnd sa všetko mení, porazený jeleň vyťahuje rovno na mňa. Zastavil sa 23 krokov predo mnou (neskôr som to krokoval). Predvádza sa. Aj keď tento súboj prehral vzdať sa nemieni. Po chvíli sa vracia do porastu, toto krásne divadlo pokračuje až do večera, ale o tom nabudúce.