Už je to 14 rok čo sa aktívne venujem poľovníctvu. Za tu dobu tých zážitkov v prírode bolo pozehnane ale prvý úlovok ostane v pamäti ako by to bolo vcera... Cerstvý polovný lístok, zbrojný preukaz,nová zbran, nové oblecenie, dalekohlad... kazdý to pozná... A otcova otázka piatok vecer: rano ideme? Odpoved bola vopred jasná. Zápis do knihy návstev a takmer prebdená noc cakaním kedy bude 3:00 ráno. Nedockavý, mozno trosku nervózny vstávam z postele, vonku je príjemne teplo nakolko bolo krásne augustové rano. 3:20 prichádza hospodár, sadáme do auta a ideme. V aute debata typu kam posadíme mladého? Hospodár vystupuje prvý, oco ide este asi 200 m na dalsi posed a ja na posed asi 300 m v strede pod nimi. Tvoríme trojuholník, kazdý kazdého na rozlahlej luke vidí dokonale. Dohoda bola lanstiak a prasa a este aj uz si ani nepamätám kolko dookola tých istých rád. Vychádzam na posed, vonku je este silné sero. Opriem svoju 308-cku o zabradlie a ja si sadám na stolicku. Cakám a pocúvam ako zacínajú koncertovat vtáky. V tom som  zacitil take neprijemné pochody v zaludku  a pomyslel som si v duchu no asi budem musit pod posed :) Snazil som sa vydrzat ale priroda bola silnejsia a ja uz letim ako o zivot dole po rebriku. Vonku uz bolo taker vidno. Po chvilke kracam naspät hore. Este ani nevyjdem na posed a uz vidím ako zhruba v mojej linii asi na vzdialenost cca 50 m idú 2 lanstiaky. Jeden mensí a druhý väcsí. Bleskovo vyjdem hore, ani si nesadám len beriem do ruky pusku a písknem. Nic. Druhé slabé zapískanie opät vyjde naprazdno. Diviaky majú svoj smer a nic ich nezastaví. Az po tretom sa väčsí trosku zastavil a zneistene vetril. Kriz puskohladu na komoru a stlácam spúst. Ziadne znakovanie len rýchly útek obidvoch lanstiakov do jarku. Ani ma nestihla chytit triaska pred výstrelom lebo sa to odohralo vo velmi rýchlom slede. Volá mi oco s tým ze som asi minul. lebo ani on nevidel ziadne náznaky zásahu. Po chvíli aj hospodár ze prvý môj výstrel siel do zeme. No co uz hovorím si, idem na nástrel. Chodím po luke  a po farbe ani stopy. Skúsim este po zihlavy kam vbehli, ak uz tam nenajdem farbu tak to nechám tak. Krácam popri jarku a hladám chodník kam vbehli. A co vidim? Na zihlave krvi ako by ju lial. Zakývem na otca aj hospodára. Po chvíli prichádzaju a kontrolujem krv. Svetlá a spenená, plúca. Nemal by byt daleko. Oco ide prvý a ja hned za ním. Diviak lezi zhasnutý v hlbokej debre. Ale sme sa natrápili kým sme ho vytiahli. Potom samozrejme gratulácie a pasovanie za lovca diviakov... Od vtedy uz uplynulo dost casu aj úlovkov, ale prvý ostáva cerstvý navzdy v pamäti. Lovu zdar