Jedneho pekneho dňa sme sa vybrali ja a kamarát do lesa.Nikdy predtým sme nevideli diviaky a nevieme ako to bolo v ich prítomnosti, nemali sme skúsenosti ani nijaky prehľad o tom ako zareagovať.Ja mam 14 a kamarat má 18.Mali sme 2 psy hrubosrstého jazvečíka a daxelkopova.Kráčali sme po cestičke a pred nami sa objavilo sedem diviakov.V predu viedla prasnica,v strede išli lančiaky asi 5 a vzadu zaostaval Kanec okolo 250kg.Boli sme radi ze psi boli niekde inde a nevydeli ich.Kračali dolu dolinou poklusom, do riadnej huštiny.Išli sme ďalej pozorovali sme ich stopy a kanec mal naozaj riadnu stopu.Bolo to v zime asi 22.Decembra bol to pre mna najkrajši darček na vianoce.Vyšli sme na strom na 15 minút kamarat si zafajčil a potom sme zišli.Natešeni sme išli domov že sme zažili taký krásny zážitok.                                     Na druhý deň 23.Decembra sme sa vybrali do lesa s tým že narazime zasa na diviakov.Išli sme bez psov.Pridal sa aj dalši kamarát ktorý len tichučko závidel že nemohol byť vtedy v tej chvíli s nami.Keď sme už boli vysoko v lese išli sme sa pozrieť do jednej huštiny.Boli sme na okraji nej a ja som počul šuchot mladých stromov,kamaráti sa rozprávali o niečom inom.Povedal som im aby boli ticho že tam niečo je.A naraz vybehli tri kance,boli sme od nich asi na 8-10 metrov.Pozerali sa na nás a boli asi tak isto prekvapení ako my.Rozbehli sa po huštine a potom sme už ich iba videli na kopci ako idu klusom.Nechali sme ich na pokoji.Išli sme smerom spať a išli sme do jedneho smrekového lesa.Nebolo tam veľa svetla ale v ruksakoch sme mali chlebiký,teplý čajík a kamarát založil ohnik a zaopekali sme si.Po 15 minútach sme  vyrazili spať do lesa,narazili na stopy tých kancov,nasledovali sme ich a rozdelili sa.Ja som išiel z tým kamarátom čo som s ným bol aj včera.Kance sa tiež rozdelili.My sme išli za jedným po huštave,moj druhý kamarát išiel za jedným až do okolitej dediny.Jeden kanec behal na druhý kraj lesa okolo domov a brat ho videl ako beží po lúke.Išli sme po stopách v huštave,ja som stal za kamarátom a on nečakane rýchlo cúval ja už som videl ako na nás beži jeden z tých kancov.Ešte že zmenil smer a obišiel nás.Boli sme od neho asi na 2 metre.V tej chvíli som si všimol aj kly,mal ich menšie bol to iba taký menši kanec.Vybehli sme na najbližši stromček a počkali sme 5 minút.Spametavali sme sa z toho šoku aký sme prežili.Kamarátova noha sa triasla ako keby sa držal elektrického drotu.Chceli sme sa z tej huštiny dostať čo najrýchlejšie.Podarilo sa nám to bez akých koľvek stretnutí z krásnou divou zverou v prírode.Keď sme už boli dole v dedine tak sme porozpravali tomu kamarátovi čo sa s nami rozišiel že čo sme prežili.On toho diviaka už  nevidel a stratil už aj jeho stopu.Vykašlal sa nato.Po 15 minútach rozpravania sme sa rozišli a išli sme domov.Tešil som sa domov ako sa pochválim dedovi ktorý bol tiež poľovnik.Poďakoval som bohu za taký krásny zážitok a že ten kanec zmenil smer v tej správnej chvíli.    Prepáčte za tu gramatiku čo už som už raz taký.