Je nedeľnajšie popoludnie, mamka oslavuje narodeniny  a ja som sa s ujom vybral do záhrady. Samozrejme so mnou išiel môj pes - fenka Amstaff a moje 3 mačky. Išli sme poobzerať stromy, vtáky a hrali sme sa so psom. Zrazu sme v diaľke za pšeničným poľom zbadali 4 pohybujúce sa guľky, srny! Sledovali sme ako sa srny pohybujú z miesta na miesto. Boli vystresované lebo dnes sa konala poľovačka, pri ktorej padli iba dve bažanty. Pozorovali sme, ako sa srnky naháňajú a akoby útočili na jedného jedinaca. Mysleli sme si že to dominantný srnec odháňa svojho soka. Usúdil som že v stáde sú 3 srnci a jedna srna. Asi po 5 minútach sme pozorovali a čudovali sme sa že srny si to namierili presne ku nám. Asi 200m od nás sa na mňa a uja pozerali 4 krásne srny bez známok plachosti. Skúsil som urobiť nejakú fotku ale nešlo to. Vtedy sa ale objavila moja staffordka, ktorej sa srny zľakli a ušli. Bol to úžasný zážitok ale lepší sa udial asi pred 3 rokmi, keď sme ako deti išli zbierať slnečnicové hlávky a zrazu sme na poli zbadali niečo oranžové, mysleli sme si že je to líška, preto sme sa ukryli za svoje bicykle. Potom bratranec hovorí je to srnec. V tedy ma napadla jedná nahrávka v , ktorej je nahrané vábenie srncov. Ja som začal vydávať piskľavé zvuky a pozorovali sme ako sa ten srnec ku nám približoval, keď bol od nás asi 100 metrov začali sme saho báť a ja som prestal ,,vábiť,,  srnec sa nás zľakol a ušiel. Cítili sme iba silné búšenie v srdci.

Tak takto v skratke sas vami chcem podeliť s mojími zážitkami.