V jeden krásny jesenný večer som sa vybral s mojou farbiarkou Citou na podvečernu prechadzku revírom.Pestro sfarbené lístky stromov sa pomaly odlamujú a na zemi vytvárajú pestrofarebný koberec. Cas ako stvorený na blúdenie a pozorovanie živočíchov,ktoré okupujú naše okolie.

V ten deň sa mi poskytlo mnoho priležitosti na pozorovanie zveri.Pomaly kráčajúc dole po doline som z pravej strany odomna vzdialených asi dvesto metrov začul rýchlo sa pohybujúci objekt,ktorý smeroval rovno na mna.Este rýchlo som stihol založit obojok na Citu a v tej chvili sa na mna z hlbokého jarku vyrútil asi osemročný statný korunový desatorák ktorému trčal jazyk z papule...Pohlady sa nam stretli a to sme už boli od seba vzdialeny asi na päť metrov.Už v tej chvíli som si všimol že niečo nebude z kostolnym poriadkom...Ved ten jeleň ma videl a napriek tomu vedome mieril ku mne.Stál uprostred zvážnice a úpenlivo hladel na miesto z ktorého sa nedávno vyrútil.Jeden pohlad tam jeden pohlad na mna...Z mladiny bolo počuť mierne zarazenie a nasledný útek,ktorý začul aj náš jelen,vtej chvili sa dal v nohy a odbočil odomna asi na päťdesiat metrov kde zastal a posledným pohladom mi akokeby dakoval možno aj za záchranu života...Po dalšom skúmaní sa zistilo že jelena musela duriť svorka vlkov, ktorá v našom revíry nieje výnimkou. Takýchto príhod som počul už viacej ako vlci zahnali jeleňa do dediny a ten hladal ochranu v núdzi u človeka. Bol to dosť silný zážitok,na ktorý len tak lahko nezabudnem.