nebola mi súdená...

Po niekoľkých neúspešných ranných posliedkach na líšky som sa rozhodol zmeniť taktiku a ísť na večernú postriežku. Nová taktika sa zdala úspešná, keď po 20 minútach sedenia som pomedzi stromy zbadal pohyb mladej líšky. Urobil som pár nekvalitných fotiek a rozhodol sa líšku uloviť. Zakľakol som, položil kríž na komoru a potiahol spúšť... Líška reagovala prekvapeným pohľadom a okamžitým "zdravým" útekom do lesa. Už som tušil, že líška uteká zo zdravým kožuchom, čo sa mi potvrdilo pri následnej obhliadke nástrelu a asi 100 m sledovaním únikovej trasy, bez jedinej kvapky farby. V prípade úspechu by to bola moja prvá líška... Príčinu chybenej rany dávam predvýstrelovému adrenalínu z prvej príležitosti vystreliť na líšku... Možno nabudúce budem mať viac šťastia...