Luk ako lovecká zbraň.

Nový zákon o poľovníctve priniesol na Slovensko napriek svojim nedostatkom aj
niekoľko nových vecí. Jedným z nich je spôsob lovu, na ktorí jeho
priaznivci doteraz čakali. Je to lov lukom. Samozrejme, ako každá nová vec, aj
táto si našla alebo v budúcnosti nájde mnoho priaznivcov, ale aj odporcov.

V mysliach mnohých je luk ešte stále ten kus ohnutého dreva
s ktorými sa v detstve hrávali, a proti lovu lukom argumentujú
jeho slabou účinnosťou. Popritom opak je pravdou. Dovolím si tvrdiť, že moderný
lovecký luk a šíp s loveckým hrotom prešli oveľa väčším vývojom ako
palné zbrane a svojou účinnosťou sa priblížili k účinnosti palných  zbraní. Lovecký šíp so svojimi ako britva
ostrými čepeľami usmrcuje pri zásahu na komoru v priebehu niekoľkých sekúnd
vďaka silnému krvácaniu, alebo vďaka zlyhaniu dýchania. Pri zásahoch chrbtice,
alebo mozgu je zver usmrtená alebo ochromená 
okamžite. Ďalším argumentom proti lovu lukom je trápenie zveri. Ak však
uznáme, že zver pociťuje bolesť v ľudskom ponímaní, potom
z medicínskeho hľadiska závisí intenzita bolesti pravdepodobne priamo
úmerne s množstvom zničených nervových buniek. Každý musí uznať, že
projektil z guľovej zbrane zničí viac nervových buniek ako lovecký hrot
svojím čistým rezom. Takže ak strela z guľovej zbrane, zo štatistického
hľadiska, vo väčšine prípadov neusmrtí zver okamžite, nemali by sme
v tejto súvislosti hovoriť o prevahe guľovej strely. Pri zlých
zásahoch loveckým hrotom je šanca, že sa zveri rana zahojí bez zápalov
a horúčky vyššia ako pri podobných zlých zásahoch guľovou zbraňou,  pretože 
čistá  rezná rana sa hojí rýchlejšie a  do rany je  zanesených 
menej  nečistôt. Keď tedavezmeme  do úvahy všetky skutočnosti, lovecký
šíp vo svojom finálnom účinku len celkom nepatrne odlišuje od účinku loveckého
projektilu. Pravdepodobne nie je na svete druh lovenej zveri, ktorá by nebola
v posledných desaťročiach úspešne poľovníckym spôsobom lukom a šípom
skolená. Nárazová energia až do 40 gramov ťažkého loveckého šípu je taká
obrovská, že vo väčšine prípadov loveckých situácií bol zaznamenaný čistý
priestrel (aj pri veľmi silnej africkej zveri). Vďaka tomu je už na nástrele
pravidlom dobre viditeľná farba. Toto uľahčuje dohľadávanie aj bez poľovného
psa, hlavne preto, že ostré čepele loveckého hrotu spôsobujú širokú krvácajúcu
ranu.

Má to však malý háčik. Účinná lovecká vzdialenosť je pri luku zhruba do 30 metrov.
Až 80% zveri je ulovených na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. 40 metrov je
dlhá vzdialenosť, na ktorú zodpovedný lovec už nevystrelí. Samozrejme nie je to
preto, že by sa lukom nedalo na väčšiu vzdialenosť strieľať presne, ale kvôli
rýchlosti vystreleného šípu. Strela vystrelená z pušky letí rýchlosťou asi 3x
väčšou ako zvuk, šíp z luku je asi 3x pomalší ako zvuk. Preto, aj keď sa
na 40 metrov dá lukom trafiť úplne presne, bolo by pri zveri uskakujúcej aj na
najmenší zvuk riziko poranenia už pomerne veľké.

Ak si k tomu ešte pripočítame oveľa
väčšiu náročnosť na prípravu strelca, tak zistíme že lov lukom je oveľa náročnejší,
pri oveľa menšej pravdepodobnosti úlovku ako lov palnou zbraňou. Mnoho
poľovníkov sa preto pýta. Nie je to krok späť? Prečo loviť lukom, keď je to
oveľa ťažšie?  Podľa mňa sa stačí len
chvíľu zamyslieť, a pravý poľovník na to príde aj sám. Asi práve preto, že
je to oveľa ťažšie, si lov lukom nachádza stále viac a viac prívržencov na
celom svete, a to hlavne medzi tými, ktorí nemerajú svoj úspech množstvom,
alebo bodovou hodnotou trofejí. Osobne poznám viacero dlhoročných poľovníkov
z krajín, kde je lov lukom povolený už dlhšie, pre ktorých až tento spôsob
lovu priniesol to, čo doteraz v poľovníctve márne hľadali.  Lov lukom je pre nich hlavne o harmónii
človeka a prírody. O jej pozorovaní, poznaní a cítení jej drobných zmien a
záchvevov. V našom prípade aj o tom, ako dokážeme využiť svoje vedomosti a
schopnosti oproti tisíckrát lepším zmyslom zvierat. Lov lukom je priamou výzvou
„ jedného proti jednému“. Je umením priblížiť sa ku zveri. Keby bol lov lukom
zameraný len na získanie zveriny, určite by lukom nikto nepoľoval, všetci
používali na lov pušky. Je to omnoho pohodlnejšie a výsledok oveľa istejší.
Poľovník loviaci lukom sa oveľa, oveľa častejšie vracia domov naprázdno, ako so
zálomkom za klobúkom.